Články‎ > ‎

Foto: Železničiarska omša 2018

uverejnené 2. 12. 2018, 10:24 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 2. 12. 2018, 10:32 ]

V nedeľu 25. novembra sme spolu s našimi železničiarmi slávili svätú omšu z príležitosti sviatku ich patrónky, svätej Kataríny Alexandrijskej. Náš program začal modlitbou a požehnaním v priestoroch železničnej stanice. Odtiaľ sme putovali do Kostola svätého Jána Krstiteľa, kde sme slávili svätú omšu. Hlavným celebrantom bol skalitský rodák o. Jozef Tomica, farár v Nitre - Klokočine. Po omši sme pokračovali adoráciou za železničiarov a ich rodiny. Na záver sme sa na námestí zahriali pri skvelej kapustnici. Ďakujeme za príjemné slávenie.

Modlitba za železničiarov

Každý vlak má namierené odniekiaľ niekam. Odniekiaľ odchádza a niekam smeruje. A ty? Odkiaľ a kam odchádzaš?

Odchody a úteky

Vždy keď nastupujem do šichty, odchádzam od svojej rodiny, od manželky, od detí… Už sme si zvykli. Ale niekedy je to aj tak ťažké. Na Vianoce, keď majú byť všetci spolu. Alebo keď cítim, že manželka teraz potrebuje, aby som stál pri nej. A ja musím odísť…

No mám zopár kolegov, ktorým sa z domu odchádza až podozrivo ľahko. Možno preto, že ani tak neodchádzajú, ako skôr utekajú. Od manželky, od rodiny. Kam?

Pane, prosíme za našich drahých, od ktorých nás naše povolanie niekedy vytŕha v tom najnevhodnejšom čase. Vyplň prázdnotu, ktorá po nás niekedy zostáva a požehnaj ich. A nás chráň, nech sa nám práca nikdy nestane zámienkou pre útek od zodpovednosti za milovaných. Amen.

Do práce a domov…

Do práce, domov. Do práce, domov. Do práce, domov. Život v skratke. A to je všetko? Naozaj všetko? A stojí to za to? Nie, nestojí. Ak je to všetko, tak to naozaj za veľa nestojí. 

Ale ja verím, že každou cestou do práce i z práce sa stále viac približujem Domov s veľkým „D“. K Bohu, ktorý dáva zmysel môjmu príchodu na tento svet i odchodu, ktorý raz musí prísť. A tiež všetkým odchodom a príchodom medzi mini.

Žehnaj, Pane, nás i naše odchody i príchody. Nech nám pripomínajú, že raz budeme musieť odísť aj z tohto sveta. Chráň si nás, aby nás ten okamih nenašiel nepripravených. Amen.

Staré súpravy 

Staré hrdzavejúce súpravy, odstavené na vedľajšej koľaji, čakajúce na deň, keď si niekto spomenie a odtiahne ich do šrotu. Vždy keď idem okolo, mám z nich taký divný pocit. Stačí málo a človek sa tiež stane nepotrebným, odstaveným, prebytočným. Lebo už nestačí mladším, nespĺňa nejaké normy, alebo len jednoducho nemajú pre neho prácu… 

Pane, prosíme za tých, ktorí sa ocitli na okraji ako tie odstavené vagóny. Pomôž im nájsť nové miesto a naplniť zámer, ktorý máš s nimi. Amen.

Tí, čo sa už nevrátia

Na stanici vídavam dva typy cestujúcich: tých, ktorí odchádzajú, aby sa o pár hodín, dní či týždňov vrátili… A tých, pre ktorých je naša stanica len prestupným bodom a oni sa už sem nikdy nevrátia. 

Prosím Pane za tých, ktorí už odišli na poslednú cestu Domov. Za našich bývalých kolegov a kolegyne, ktorí už odišli do večnosti. Za tých, ktorí tragicky zahynuli. I za tých, ktorí si v slabosti siahli na život. Čakaj ich, prosím, v cieľovej stanici. Amen.