„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych“ (1Kor 15,17ab.20a).


1. adventná nedeľa: Ježiš vstal z mŕtvych!

Nie, nepomýlil som sa. Nosnou témou nového cyklu týchto písačiek bude zmŕtvychvstanie nášho Pána, Ježiša Krista. Prečo?

Rozprával som sa pred nejakým časom s istým chlapom, takým bežným nedeľným katolíkom, dva-tri razy do roka ide na spoveď. Dostali sme sa k téme viery a pri nej povedal, že v zmŕtvychvstanie verí tak na polovicu. Ale že skôr si myslí, že to je len nejaká tradícia. Keď som sa ho opýtal, že prečo potom chodí v nedeľu do kostola, tak povedal, že to berie ako súčasť našej kultúry. Bol som z toho paf... Preto som sa už dávnejšie rozhodol, že celý rok sa budem svojimi písmenkami motať okolo nášho Pána Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych.

Na zmŕtvychvstaní Ježiša Krista stojí a padá celé kresťanstvo. Pozri si ten citát v úvode, ktorý nás bude sprevádzať celý rok. „Ak Kristus nevstal...“ Rozumieš? Všetko v našom živote kresťanov sa odvíja od zmŕtvychvstania. Veríš, že Ježiš vstal z mŕtvych? Ak áno, dúfam, že jasáš (aj v utrpení), lebo Ježiš je s tebou. Ak nie, čo ťa do kostola priťahuje? Možno by uverenie v zmŕtvychvstanie mohlo dať nový impulz tvojmu životu...

Adventné obdobie, ktoré sa dnes začína, si takmer automaticky spájame s Narodením Pána. No mali by sme s ním mať spojené ešte niečo, čo je pre nás existenčne dôležitejšie: Ježiš sa totiž vráti v sláve a bude koniec sveta v podobe, ako ho poznáme. Táto naša viera vyplýva práve z faktu Ježišovho zmŕtvychvstania. V Písme je toho veľa, čo Ježiš povedal. Predpovedal aj to, že bude ukrižovaný a zomrie, ale potom vstane z mŕtvych. Ak veríme v túto pravdu, potom nutne musíme veriť, že sa stane aj všetko ostatné. Takže Ježiš určite splní svoj sľub, že sa vráti. My máme byť na to pripravení. Lebo on sa nevráti len tak pre parádu, ale preto, aby súdil živých i mŕtvych, aby ľudstvo rozdelil na pravú a ľavú stranu. Jedni pôjdu s Ježišom do neba, druhí do pekla. Na ktorej strane to bude lepšie?

Máme tu Advent, ktorý máme prežiť ako ostrý nácvik na Ježišov druhý príchod. Ostrý preto, lebo každé ráno, keď sa zobudíme a budeme ešte tu, si musíme pripomenúť, že dnes môže prísť Ježiš. A na základe tejto myšlienky žiť tak, aby nás pri svojom príchode „našiel i bedliť v modlitbách i jasať na jeho slávu“ (2. adventná prefácia).

Čím teda začať? Responzórium tejto nedele nám dáva perfektný návod: „K tebe, Pane, dvíham svoju dušu“ (Ž 25, 1). Začni každý deň hneď ráno – a potom často cez deň – modlitbou dvíhať svoju dušu k Bohu. Spočiatku to môže byť ťažké, najmä ak je zaťažená „obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život“ (Lk 21, 34). Ale ak sa v spovedi tej záťaže zbavíš a potom dvíhaním duše k Bohu sa budeš chrániť pred novou záťažou, tak uvidíš, že už len myšlienka na Ježišov príchod v sláve ti prinesie radosť a pokoj. A s takýmto postojom sa ti bude lepšie pracovať, učiť, odpočívať... Neboj sa, že to nezvládneš. Veď aj Boh bude konať: „Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku... Nech posilní vaše srdcia...“ (1 Sol 3, 12. 13).

Tak nezabudni: Ježiš vstal a príde! Aleluja!

2. adventná nedeľa: Jednoduchá radosť

Izrael si skomplikoval život. Boh im cestou z Egypta všetko jasne načrtol, ukázal, no oni sa postupne vybrali vlastnou cestou: „Čo sme deti, aby sme stále len poslúchali?“ Ich odklon z Božej cesty mal nedozierne následky – zničenie chrámu i Jeruzalema, zajatie, poroba, nárek... A pritom všetko mohlo byť také jednoduché – keby vložili srdce do svojich obradov, do prinášaných obiet, do vzťahov s ľuďmi...

Tieto myšlienky sa mi vyrojili v hlave pri čítaní dnešných liturgických textov. Jednoduchosť života – pre toho, kto žije s Pánom. Lebo keď prorok Baruch najprv ohlasoval a neskôr napísal svoju výzvu: „Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy... Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného“ (Bar 5, 1 – 2 ), veru to navonok nebol čas radosti a plesania. Vlastne bol – pre tých, ktorí uverili Pánovmu slovu, že privedie späť sionských zajatcov (pozri Ž 126). Títo sa nemohli radovať z okolností, v ktorých žili, ale v tých istých okolnostiach sa mohli radovať, lebo Pán na nich nezabudol, prisľúbil vykúpenie, záchranu.

A to isté sa týka nás. Možno je v našich časoch priveľa toho, čo nám spôsobuje bolesť – či pri pohľade na politiku, ideológie alebo nepokoje, či na to, čo robia niektorí ľudia v Cirkvi –, no aj v tej bolesti a náreku nad hriechom – vlastným aj iných – môžeme žiť v plesaní a radosti, lebo Boh prišiel a zostal s nami. 

A v tom je tá jednoduchosť, ktorú môžeme žiť – Boh je so mnou a nech sa deje čokoľvek, deje sa jeho vôľa, prichádza jeho kráľovstvo. On veľmi dobre vie, načo mi bude choroba, ktorú práve znášam, načo mi bude vzťah, v ktorom práve trpím, načo mi bude zlyhanie, z ktorého sa potrebujem čo najskôr vyspovedať... Ak v toto neverím, tak sa zamotám v sebe samom a neuvidím prichádzať Božiu slávu práve v tej situácii, v akej som.

Advent je čas, keď potrebujeme otvoriť oči a vidieť „za“. Vidieť prichádzať Ježiša – nie iba ako narodené Dieťa v jasliach, ale ako Pána svojho srdca a tiež ako Pána, ktorý príde súdiť živých i mŕtvych. Ak ho vidím takto, nemusím sa ničoho báť, lebo „ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31b). 

A zároveň potrebujeme oči zavrieť, aby nás ponuka sveta, tela i diabla nezviedla. Zavrieť oči a zamerať svoje vnútro na prítomnosť živého Pána. Veď sľúbil, že bude s nami po všetky dni života.

Život môže byť taký jednoduchý, radostný a pokojný. Všimni si, ako Lukáš cituje proroka Izaiáša. Vyrovnať chodníky je naša úloha. Vyplniť doliny, znížiť kopce a vrch, napriamiť krivé a vyhladiť hrboľaté je Boží rozkaz (Lk 3, 4 – 5). Vyrovnám svoj chodník, ak opustím hriech a priľnem k Bohu (možno stokrát denne). O ostatné sa postará Boh svojím rozkazom.

Príď, Pane Ježišu!


Aj v novom liturgickom roku vám ponúkame pravidelné nedeľné zamyslenia. Nájdete ich každú nedeľu na tejto stránke a vo farskom kostole. Tohtoročnú tému autor vyjadril úryvkom z Prvého listu Korinťanom: „Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych“ (15,17ab.20a). Texty z predchádzajúcich rokov: Rok milosrdenstva (2015), Rok zasväteného života (2016)Nedeľné zamyslenia 2017 a nedeľné zamyslenia "Voňavky" 2018.