1. adventná nedeľa: Nové šaty

Ježiš sa vráti. To je istejšia pravda ako tvrdenie, že zajtra svitne nový deň. Lebo ak sa Ježiš vráti dnes, zajtra už nový deň – tak, ako sme to prežívali doteraz, – nebude. 

Ak žijem podľa pravdy, to, čo som teraz napísal a čo vychádza z Písma, by malo mať radikálny dopad na môj život. Ježiš príde. Nevedno kedy. Možno o minútu. Čo bude so mnou? Ako môžem dosiahnuť istotu, že ma nepostaví po svojej ľavici? 

Nuž, apoštol Pavol dáva veľmi jasný „recept“, ako ju dosiahnuť: „Oblečte si Pána Ježiša Krista“ (Rim 13, 14a). Odpoveď je teda jasná, ale ako ju realizovať? Ako si „obliecť Krista“?

Zdá sa však, že Pavol si protirečí. V Liste Galaťanom totiž píše: „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (3, 27). 

Áno, pri krste som sa stal druhým Kristom, úplne jemu podobným, čo Pavol vyjadruje obrazom „oblečenia“ si Krista. No keď ma znovu vyzýva obliecť si Krista, spomína predtým činy, ktoré spôsobili či spôsobujú, že som Kristovu podobu stratil – „skutky tmy: hýrenie, opilstvo, smilstvo, necudnosť, sváry, žiarlivosť“ (porov. Rim 13, 12. 13). V Pavlových listoch sa dajú nájsť aj ďalšie “katalógy“ hriechov (pozri napr. Gal 5, 19 – 21). Takže už som kedysi mal Krista „oblečeného“, no pretože som ho stratil spomínanými aj inými hriechmi, musím si ho znovu „obliecť“.

Ako sa oblieka Kristus? Keďže som už pokrstený, tak je len jedna cesta – pokánie. Uznanie svojich previnení, ich vyznanie a ľútosť, prijatie odpustenia (aj vo sviatosti zmierenia) a „oblečenie“ si Krista jeho prijatím. Najprv v modlitbe a potom v Eucharistii. 

Fajn, mám to za sebou, Ježiš sa môže vrátiť.

A ako si overím, že som si skutočne obliekol Krista? Veľmi jednoducho. Je to uvedené v citáte, ktorý som vybral za motto týchto zamyslení na celý nový liturgický rok. Volám, kričím, hovorím: „Ježiš je Pán!“ Nemohol by som to robiť, ak by to vo mne nehovoril Duch Svätý, ak by som si jeho mocou neobliekol Krista. Budem to v týchto dňoch hovoriť ľuďom, s ktorými sa budem stretávať. Aby všetci vedeli, že som si obliekol Krista. Aby túžili byť jeho obrazom.

Ježiš je Pán! Povedz to najprv sám sebe (nahlas) a potom to povedz niekomu blízkemu.

P.S. Koľko problémov (aj v Cirkvi) by sa vyriešilo, keby sme si denne obliekali Krista a ohlasovali: „Ježiš je Pán!“ 

2. adventná nedeľa: Pozemské veci – prekážka i šanca

Keď som si čítal liturgické texty dnešnej nedele, vnímal som, ako ma oslovujú detaily, myšlienky, možno vytrhnuté z kontextu, ale prinášali mi potechu a nádej. Tak sa skúsim s nimi podeliť.

Modlitba dňa obsahuje takúto prosbu: „Bože, nedopusť, aby nám starosti o pozemské veci prekážali ísť v ústrety tvojmu Synovi..." Niektoré starosti môžu byť prekážkou na ceste k večnosti. Aké prekážky vnímam na svojej ceste? Nepripisujem im väčší význam, ako skutočne majú? Mám starosti tiež o nebeské veci?

Prvé čítanie mi hovorí, že ak chcem mier a pokoj na zemi, musím sa usilovať o to, aby každý poznal Boha: „Nik nebude škodiť ani pustošiť..., lebo poznaním Pána bude naplnená zem" (Iz 11, 9). Je to jasný návod na pokoj. Všimni si: Boh nerobí poriadok. Nepoužíva silu ani silácke reči. Boh sa dáva poznať. A poznanie Boha zaisťuje pokoj.

Žalmista volá: „V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja" (Ž 72, 7). Jeho volanie mi logicky nadväzuje na slová proroka. Kde vládne Boh, kde je Boh poznaný a milovaný, tam je spravodlivosť a pokoj. Všimni si, kto všetko to bude prežívať: bedár, chudobný, úbožiak. Ale tiež kráľ či kráľov syn, ak spravodlivo vládne...

Pavol v Liste Rimanom (15, 4) hovorí o trpezlivosti a úteche z Písma. A hneď v nasledujúcom verši hovorí, že Boh je Bohom trpezlivosti a potechy. Ak teda chcem oboje zakúšať, tak cez poznanie Písma sa dostanem k stretnutiu s Bohom, ktorý mi dá aj útechu aj trpezlivosť.

A Ján Krstiteľ v evanjeliu (Mt 3, 1 – 12) síce nazýva niektorých „hadie plemeno", ale ani im neodopiera krst pokánia. Hovorí však, že krst má prinášať primerané ovocie. A tým sa znovu dostávam k pozemským veciam – ale už nie ako k prekážkam, ktoré mi bránia ísť v ústrety Kristovi, ale ako k príležitostiam, keď môžem konať dobro svojim bratom a sestrám – napríklad odstraňovaním prekážok, ktoré im bránia pohliadnuť hore, k Bohu.

Ako to môžem dokázať? Modlitba po prijímaní obsahuje túto prosbu: „Daj, aby sme sa účasťou na tejto sviatosti naučili správne hodnotiť pozemské veci..." Sviatostný život mi zabezpečuje jasný pohľad a správne rozhodnutia. Bez neho len tápam v tme...

Celé toto moje putovanie po dnešných textoch má však širší rámec. Prorok Izaiáš ho vyjadruje pre nás nepredstaviteľnými obrazmi o spolužití zvierat, ktoré sú v našom svete rozdelené na predátorov a na korisť: vlk a baránok, leopard a kozliatko, lev a teliatko, medvedica a krava. Teším sa na deň, keď tento „pokoj zbraní" bude. Keď príde Ježiš. Keď bude nové nebo a nová zem.

Vieš, že to tak už kedysi bolo? V raji. A znovu bude. Opäť v raji. Lebo Ježiš príde. On je Pán!

3. adventná nedeľa: Aleluja alebo niečo iné?

Cirkev nám ako odpoveď na dnešné prvé čítania z Knihy proroka Izaiáša (35, 1 – 6b. 10) predkladá dve možné odpovede. Jedna je volaním o pomoc: „Príď, Pane, príď a zachráň nás.“ Druhá je radostným jasotom: „Aleluja!“ Sú to dve rôzne reakcie na proroctvo o tom, ako sa bude radovať vyschnutá zem, ako zaplesá a rozkvitne púšť; ako sa otvoria oči slepých a uši hluchých; ako bude skákať chromý a kričať jazyk nemého.

Obe reakcie vyjadrujú to, čo je našej viere blízke. Volanie o pomoc hovorí o tom, že prísľubu radosti („Večná radosť im ovenčí hlavy“) veríme, ale ešte čakáme jeho naplnenie. Veď ak by sme neverili, nemalo by zmysel ani volanie o pomoc. Spev Aleluja zas hovorí, že už to vidíme – vo viere – naplnené a prežívame radosť akoby dopredu, anticipovane. Oba postoje sú správne a myslím, že si ich vyberáme podľa toho, čo práve prežívame. Ak sa stane nejaká tragédia, ako nedávno výbuch v Prešove či streľba v nemocnici v Ostrave, tak je nám zrejme bližšie volanie o pomoc. Ak zas prežijeme niečo radostné, bližšie je nám volanie Aleluja.

Keďže som však za 50 rokov obnovenej liturgie ešte nikdy nezažil, žeby si kantor vybral možnosť spievať Aleluja (skutočne nikdy nemáme nijaký dôvod na radosť?), tak sa jej venujem aspoň v tomto texte, lebo nepredpokladám, že to niekedy zažijem.

Volanie Aleluja ako responzóriový verš dnes môže pretkávať slová 146. žalmu, ktorý patrí medzi tzv. alelujové žalmy, tie, ktoré sa začínajú alebo končia zvolaním Aleluja. Sú oslavou Boha, ktorý „koná veci zázračné“ (porov. Ž 98, 1). Pozorne dnes počúvaj a vyber si verš, ktorý sa ťa priamo týka. Možno tento: „Hladujúcim dáva chlieb.“ Alebo: „Pán dvíha skľúčených.“ Či toto: Pán „ujíma sa vdovy a siroty“. Či Ježišove slová Jánovým učeníkom: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Mt 11, 5).

Nech je to čokoľvek, skús dnes volať a spievať Aleluja. Ako radostnú odpoveď na to, ako sa Boh o teba stará. Zakúsiš pritom, ako sa ti „posilnia zoslabnuté ramená, upevnia chvejúce sa kolená, ako sa vzchopíš a prestaneš sa báť“ (porov. Iz 35, 3 – 4). Lebo Pán prichádza!

Ozaj, kto je tvoj pán? Môj Pán je Ježiš. Teším sa, že prichádza. 

4. adventná nedeľa: Dar pre Ježiša

Môj milovaný syn / Moja milovaná dcéra.

Hoci na Vianoce sa píšu listy Ježiškovi, ja, jeho Otec, som sa rozhodol na tieto Vianoce napísať list Tebe. Môj Syn totiž potrebuje od Teba darček. Vlastne dar. On sám oň už nechce nikoho prosiť, lebo zažil mnoho sklamaní a má z toho zlomené, ubolené srdce. 

Ale začnem želaním: Želám Ti, nech sú tohtoročné Vianoce pre Teba úplne iné, ako všetky doterajšie. A vieš, keď ja niečo želám, tak to aj chcem, A čo chcem, to sa aj stane. Už sa teším, aký budeš užasnutý zo všetkého, čím Ťa zahrniem! Budem šťastný, keď objavíš všetky moje darčeky!

Aký dar teda chcem pre svojho Syna? Teba. 

Môj Syn je utrápený, že za toľkých trpel a zomrel, no nemá kde hlavu skloniť. Aj mnohí z tých, ktorí ho často prijímajú v Eucharistii, sa ponáhľajú a len čo vyjdú z kostola, už ich pohltia povinnosti, práca, deti, právo na oddych, dovolenka, politika, televízia... A Ježiš je na vedľajšej koľaji. No on tak túži oddýchnuť si v srdciach svojich milovaných... Nájsť v nich miesto, kde nebude neustále atakovaný hriechom, kde bude môcť bezpečne odpočívať s vedomím, že je milovaný celým srdcom, celou mysľou, zo všetkých síl.

Chceš dať môjmu Synovi takýto darček? Nenútim Ťa k tomu. Ponúkam Ti možnosť obdarovať Boha. Ako to môžeš urobiť? Tu je návod:

    1. Nezotrvávaj v hriechu. Ak sa Ti stane, že niečo vyvedieš (myšlienkami, slovami, skutkami, zanedbaním dobrého), hneď sa postav predo mňa. Vyznaj svoje previnenie, oľutuj ho (z lásky ku mne), rozhodni sa nebudúce lepšie bojovať s pokušením, popros o jeho odpustenie („pre Krv Kristovu“) a popros Ducha Svätého, aby Ťa opäť naplnil. Ak je potrebné, utekaj na spoveď. Utekaj, neotáľaj.

    2. Keď už máš čisté srdce, povedz Ježišovi: „Milovaný Ježiš, dávam Ti celé svoje srdce, aby si v ňom mohol bývať, odpočívať, vládnuť. Som ti k dispozícii, túžim, aby si vo mne vždy našiel príbytok, kde nie si ohrozovaný hriechom.“

    3. Urob si nejakú vonkajšiu pripomienku tejto modlitby. Napríklad teraz cez sviatky postav do centra svojej obývačky jasličky, betlehem, aby Ti pripomínali, že Ježiš býva v Tebe. (Čo tak postaviť ich priamo pred televízor? Možno ho potom celé sviatky ani nezapneš. Alebo všetko, čo budeš sledovať, budeš sledovať s mojím Synom.)

    4. Povedz niekomu o tejto túžbe môjho Syna dostať takýto darček. Aby bolo viac sŕdc, viac príbytkov, kde môže môj (aj Tvoj) milovaný Ježiš pokojne odpočívať, kde nie je ohrozovaný zlom.

Ďakujem Ti, milovaný/milovaná, že miluješ môjho Ježiša. Ak bude mať môj Syn príbytok v Tebe, sľubujem Ti, že ja budem mať pre Teba príbytok u nás doma, v nebi.

Veľmi Ťa milujem!

Tvoj Otec

PS. Viem, že takýto dar Ježišovi sám nedokážeš dať. Preto Ti už teraz, keď toto čítaš, dávam svojho Ducha Svätého. S ním to dokážeš. A ďakujem!


Aj v novom liturgickom roku vám ponúkame pravidelné nedeľné zamyslenia. Nájdete ich každú nedeľu na tejto stránke a vo farskom kostole. Tohtoročnú tému autor vyjadril úryvkom z Prvého listu Korinťanom: „Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b). Texty z predchádzajúcich rokov: Rok milosrdenstva (2015)Rok zasväteného života (2016)Nedeľné zamyslenia (2017), Voňavky (2018) a Zamyslenia Kristus vstal zmŕtvych (2019).