Články‎ > ‎

Relikvia sv. Martina de Porres

uverejnené 2. 11. 2015, 7:25 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 2. 11. 2015, 7:29 ]

V kostole na Skalitom uchovávame aj relikviu peruánskeho svätca Martina de Porres. Martin bol nemanželským synom aristokrata, rytiera Jána de Porres a Anny Velasquez, oslobodenej černošskej otrokyne z Limy. Pokrstili ho v kostole sv. Sebastiána v Lime. Otec vzťah s otrokyňou legalizoval až neskôr a syna si vzal k sebe. Pretože bol mulat, zažil Martin vo svojom živote veľa ponižovania. Na živobytie si zarábal ako učeň u holiča, ktorý bol zároveň aj chirurgom a tak sa okolo roku 1583 pri ňom aj vyučil za felčiara. 

S týmito vedomosťami (holič, lekárnik, chirurg) mal pred sebou skvelú budúcnosť, ale Martinovi to nestačilo. Preto si v roku 1586 obliekol rehoľné rúcho v dominikánskom kláštore v Lime. Keďže bol mulat a navyše nemanželské dieťa, bol prijatý len za terciára. Pracoval v kláštore ako sluha a upratovač, a aj keď sa jeho otec za neho hanbil, on svoju službu vykonával dôkladne.

Keď bol kláštor v zlej finančnej situácii, Martin požiadal predstaveného, aby ho predali ako otroka. Až vtedy si predstavení všimli jeho duchovnú zrelosť a prijali medzi seba ako rehoľníka. Stal sa známym duchovným sprievodcom a po radu k nemu prichádzajú miestodržitelia, ale aj cirkevní hodnostári. Sám sa nazýval čierny pes (je to aj slovná hračka – po latinsky pes môjho pána je Domini Canis – dominikán, čierny pes – lebo mal mamu černošku).

Okrem prirodzenej rozumovej bystrosti a obratnosti v mastičkárskom umení Martin mal aj rozličné charizmy, mimoriadne dary proroctva, zázrakov a bilokácie (schopnosť byť súčasne na rozličných miestach), ktoré naplno využíval pre službu iným, zvlášť chudobným a chorým. No nielen bedári sa zaujímali o služby brata Martina, ale aj vážení mešťania, arcibiskup a španielsky miestokráľ, ktorý viac ráz osobne prišiel za poníženým rehoľníkom. A keď ho našiel v extáze, nevyrušoval ho, ale úctivo čakal, kým sa mu brat bude môcť venovať. Trvalým pomníkom jeho starostlivosti bol ústav Svätého Kríža pre chudobné deti, ktorý vznikol na jeho podnet v Lime.

Láska a dobročinnosť brata Martina sa vzťahovala aj na zvieratá, s ktorými sa vedel zhovárať, ošetroval ich a živil. Ony zase ho poslúchali, keď im zakazoval robiť škodu. Dokázal vraj vyhnať hlodavce z každého príbytku, či záhrady a tak ochrániť úrodu i domáce zásoby.Zomrel na následky silnej maláriovej horúčky 3. novembra 1639. Hneď po smrti bol pre obyvateľov Peru svätcom. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1837 a svätorečený bol 16. mája 1962 bol pápežom Jánom XXIII. Jeho sviatok sa slávi 3. novembra.

Viac nawww.zivotopisysvatych.sk a www.wikipedia.org. Obrázok: www.deporres.net.