Články‎ > ‎

Relikvia sv. Petra Clavera

uverejnené 9. 9. 2015, 13:24 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 9. 9. 2015, 13:24 ]

V kostole Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Skalitom uchovávame aj relikviu španielskeho jezuitu a patróna Kolumbie a misií medzi černochmi, sv. Petra Clavera. Veriaci si ju uctili pri príležitosti liturgickej spomienky 09.09.2015.

Sv. Peter Claver sa narodil v roku 1581 v Katalánsku do rodiny schudobnených, no zbožných šľachticov. V roku 1602 vstúpil k jezuitom. Rehoľné sľuby zložil 8. augusta 1604 a o šesť rokov neskôr dostal misijné určenie v Kolumbii. Predstavení mu určili službu medzi otrokmi, ktorých vtedy dovážali z Afriky. Ročne sa v tých časoch v jeho misii predalo desať až dvanásťtisíc otrokov. Mnohí boli chorí, polomŕtvi od neľudského zaobchádzania, vytrhnutí z rodiny a domoviny, bez akejkoľvek útechy, bez akéhokoľvek nároku na hocičo. Ťažko museli pracovať, niekedy aj tri štvrtiny z nich zomrelo od námahy, mučenia a neľudského zaobchádzania. Keď to Peter videl, rozhodol sa celý svoj život zasvätiť týmto úbožiakom. Pri skladaní slávnostných sľubov v roku 1622 si k štyrom sľubom, ktoré skladajú jezuiti, pridal piaty, ktorým sa zaviazal ako „otrok otrokov až do smrti“ venovať úbohým černochom.

Vždy, keď sa dopočul, že prichádza loď s otrokmi, bežal do prístavu a po ceste zbieral milodary pre otrokov. Zaobstaral si tlmočníkov, aby sa s nimi dorozumel a aby sa ho nebáli. Chorých ošetroval, slabých vlastnými rukami vynášal na pevninu, krstil deti, umýval im rany, rozdával jedlo a pitie. Staral sa aj o tých, ktorí už boli dlhší čas na pevnine. Chodil za nimi po domoch aj do väzení, kde ich držali v neľudských podmienkach. Pomáhal im, ako sa dalo. Poskytoval im jedlo, šaty, aspoň základnú hygienu. Zároveň ich aj vyučoval vo viere, spovedal a vysluhoval sviatosti. Často pre nich žobral. Dokonca nahovoril bohatých kresťanov, aby pre nich usporiadali hostinu. Mnoho otrokov mu vďačilo za život i zdravie. Boli však aj takí, ktorí sa k nemu správali surovo, černosi i bieli. Dokonca vlastní spolubratia mu vytýkali prílišnú horlivosť. No nič ho neodradilo. Predpokladá sa, že pre Krista získal okolo tristotisíc duší. V tejto práci zotrval tridsaťšesť rokov.

V roku 1650 sa rozšíril mor. Peter vo dne v noci pracoval. Sám sa pritom nakazil a takmer zomrel. Po zvyšok života mu potom zostala ustavičná triaška rúk a nôh, takže nemohol sám ani chodiť, ani rukami vykonávať hocijakú činnosť. Jeden černoch sa o neho potom staral. Vodieval ho do chrámu, obliekal ho, podával mu jedlo. Jeho sluha nebol vždy práve najochotnejší, naopak, zaobchádzal s ním dosť necitlivo, ba surovo. Peter sa však nikdy nesťažoval.

V polovici roka 1654 oznámil, že zomrie na niektorý mariánsky sviatok. 7. septembra toho istého roku ho našli ležať bez pohybu a bez slova. Jeho tvár svedčila o tom, že je vo vytržení. Srdce slabo tlkotalo. Nad ránom 8. septembra 1654, na sviatok Narodenia Panny Márie posledný raz vydýchol. Na jeho pohrebe sa zhromaždilo celé mesto. Otroci nariekali za svojím otcom ako vďačné deti. V roku 1851 bol pápežom Piom IX. vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1888 ho pápež Lev XIII. vyhlásil za svätého. V roku 1896 ho ten istý pápež vyhlásil za patróna misií medzi čiernymi národmi.

(www.zivotopisysvatych.sk)