Rozhovor s bratom Zachejom

Andrej Tomašec

Turice, sviatok zoslania Ducha svätého je prejavom božej lásky k ľuďom. Ježiš veľa trpel, aby nás vykúpil a aby po ňom prišiel Duch, ktorý zostúpi z neba a bude prinášať pravdu, ktorú mnohí nepochopili alebo neprijali. „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude o mne vydávať svedectvo.“ (Jn 15,26) A práve v nedeľu zoslania Ducha svätého do našej farnosti zavítalo bábkové divadlo z Hlohovca pod vedením františkánskeho kňaza Zacheja. V dvoch inscenáciách o sv. Františkovi z Asisi ukázali deťom, aká je v dnešnej dobe láska k blížnemu nesmierne dôležitá. Brat Zachej bol natoľko ochotný, že si s úsmevom našiel čas aj na krátky rozhovor.

Ahoj Zachej. Si kňaz – františkán. Kedy si začal pociťovať to vnútorné volanie po Bohu, že sa chceš stať jeho služobníkom?

„ Ahoj. Bolo to zhruba pred 13 rokmi. No nechcel som byť hneď kňazom. Skôr som to vnímal formou osobného obrátenia. Bolo to vďaka pánovi farárovi v našom meste, ktorý sa mi začal viac venovať a spustil tu lavínu mojej premeny. Začal som čítať duchovnejšiu literatúru, v nedeľnej omši som zrazu videl viac ako zvyk, začal som vnímať osobné a ľudské hodnoty, ktoré mi doma neboli ponúknuté. Výsledkom mojej premeny bolo, že sa začali meniť vzťahy u nás v rodine a to ma ešte viac povzbudzovalo. Keď som bol mladší, chcel som sa oženiť, no čítal som životopis sv. Františka, ktorý často rozdával chudobným všetko svoje a aj otcov majetok. No a toto bol problém u nás, vždy nastával konflikt pri otázke materiálneho zabezpečenia. Ja som chcel prežívať tú slobodu a voľnosť ako František.“

Dá sa povedať, že táto kniha bola pre teba smerodajná a kvôli nej si sa rozhodol vstúpiť do rehole františkánov? Nikdy ťa ani nenapadlo vstúpiť do inej rehole?

„Áno. Výpoveď sv. Františka pre mňa bola natoľko silná, že som mal hneď jasno, ktorým smerom sa mám uberať.“

Dnes ste v Skalitom odohrali dve inscenácie o Františkovi z Asisi, ktorých hlavným motívom bola láska a priateľstvo. Myslíš si, že je dnes medzi ľuďmi nedostatok lásky, priateľstva a porozumenia?

„ Bohužial je to tak. Ja som to videl u nás doma. Veľa som pochopil pri mojom obrátení. Vzťahy medzi ľuďmi sa menia a vždy sa meniť budú, no ak chceme niečo napraviť, v prvom rade musíme začať sebou. Toto bol ten zázrak, ktorý som pocítil u nás v rodine. A nedostatok lásky je určite. Dnes sa každý ženie za tým materiálnym. Staviame veľké múry, ploty pred susedmi, pretože sme unavení z práce a po celom dni nechceme nikoho vidieť.“

V čom vidíš príčinu toho, že sa ženieme za materiálnym zabezpečením a mnohokrát upúšťame od viery a tej duchovnej vyrovnanosti?

„To je veľmi ťažká otázka...neviem...zrejme to vnímame ako hmatateľnú istotu, že mám niečo. Ja pracujem s onkologickými pacientmi a tam intenzívne vnímam ich strach zo smrti, pretože ich choroba prekvapí a strácajú pevnú zem pod nohami. A toto je ten klam dnešnej doby. Všetci si myslia, že je dôležité to, čo máme v tomto živote, všetky tie veci, ktoré vlastníme. Ale ako náhle príde choroba či smrť, nič z toho nám už nie je treba.“

Toto je podľa teba najväčší slovenský neduh? Alebo čo je najväčšia chyba u Slovákov a čo by si poradil v otázke riešenia týchto nedostatkov, prípadne, ako ich odstrániť?

„Ja už som to načrtol, že ak chceme niečo zmeniť, zmeňme najprv seba. Svoje srdce, svoje myslenie. No toto nevnímam ako tvrdý oriešok. Myslím, že vďaka Cyrilovi a Metodovi máme dobrý základ vo viere a naše srdcia ešte nie sú úplne tvrdé. Väčší problém máme s vlastným seba určením. Máme tendenciu sa podriaďovať iným kultúram a napríklad v zahraničí radi strácame identitu Slováka a radi sa prispôsobujeme. Zabúdame na to, aký sme národ, aké sú naše korene. Prispôsobujeme sa dobe, mysleniu, náboženstvám, reči, inej kultúre... A keď hovorím o náboženstve, tak to sa u nás stáva len nejakou tradíciou. Málo kto na slávení Eucharistie cíti skutočného Krista, ten pokoj, lásku, tú radosť. Skôr nedeľnú omšu vnímame ako povinnosť, ktorú si splníme a vybavené.“

Ty osobne sa riadiš akým heslom? Alebo čo by si poradil ľuďom, ktorí sa chcú zmeniť a túžia otvoriť svoje srdce Bohu?

„Odpoviem slovami Františka z Asisi. Buďme pokorní. Odbúravajme vlastnú pýchu. Majme úctu a pokoru ku všetkým. Kto som ja, aby som rozhodoval, prikazoval? Ja som obyčajný človek, ktorý sa snaží žiť vieru najlepšie ako viem. A snažím sa pomáhať ľuďom ako viem. Toto je moje celoživotné krédo. Byť medzi ľuďmi, prinášať pokoj a o čom mi ide najviac je, aby som mal v sebe pokoru. Je to
široký pojem, no keď ju nájdeme, nebudú problémy v živote. Napríklad vzťah zamestnávateľ so zamestnancom a naopak. V školách to isté.“

Preto ste sa rozhodli hrať divadlo pre deti, aby ste tieto hodnoty rozvíjali u tých najmenších od skorého veku?

„Presne tak. Nechceme roznášať len náboženské hodnoty. František bol v prvom rade ľudský. On miloval život a celé stvorenstvo. Oslavoval Boha vo všetkom. Od ohňa po sestru smrť. Fauna, flóra, to bolo jeho. Preto je aj patrónom ekológie. A my cítime potrebu tieto základné princípy odovzdávať deťom, aby v nich čo najviac ostalo.“

Kto prišiel s tou prvotnou myšlienkou založiť takéto divadlo?

„S týmto nápadom som prišiel ja, pretože som bol presne takto odchovaný ešte v čase komunizmu a existovali aj tie výchovné relácie a mnohým ľuďom, ktorých poznám sa to páčilo. Bolo mnoho relácii, filmov a slovenských rozprávok, preto som chcel tento formát trochu oprášiť. Keďže som na tom vyrastal, ostalo to vo mne a stále som hravý. V roku 2010 sme začali robiť činohru, bolo to náročné, pretože spolupráca s ľuďmi je ťažšia než s drevenými bábkami. Čiže, bolo to ťažké obdobie, no prinieslo svoje ovocie a potom som sa rozhodol, že sa treba venovať aj tým najmenším.“

V tomto divadle máš ešte dvoch kolegov. Sú tiež františkáni?

My františkáni máme rôzne charizmy. Niekto učí, stará sa o chorým, chudobných, o Rómov, niekto sa venuje deťom a ja hrám divadlo. Zatiaľ to robím sám. Moji kolegovia nie sú z nášho rádu. Ja vždy vyhlásim taký nábor, že to by si rád zahral, tak môže. V súčasnosti je jeden kolega z Oravy a je laik a druhý je študent VŠMU, takže má k tomuto umeniu bližšie.

Zachej, veľmi pekne ti ďakujem za čas, ktorý si si našiel na tento rozhovor.
„Aj ja ďakujem a pozdravujem všetkých čitateľov.“


Fotografie z bábkového divadla nájdete v tomto článku.