Články‎ > ‎

Silvestrovská štatistika 2015

uverejnené 1. 1. 2016, 8:47 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 31. 12. 2016, 1:43 ]

Autorom liturgických čítaní posledného dňa v roku je evanjelista Ján. V prvom nám príznačne pre posledný deň kalendárneho roka pripomína: „Deti moje, je posledná hodina!“ A evanjeliová stať navádza, aby sme trochu bilancovali, pretože nás orientuje na to, čo bolo od počiatku. Hovorí:

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh,“ presnejšie Boh s nami. S týmto vedomím sme presne pred pol rokom prišli s p. kaplánom do farnosti, s vedomím, že Boh je s vami, že je „Pán s vami.“ 

Ján pokračuje: „...bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“ Za tých 6 mesiacov sme medzi vami prežili veľa vzácneho a krásneho. A hoci sme snáď k tomu všetci nejakým dielom prispeli, bez toho, ktorý je „Pán s nami“ by „nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“ Jemu patrí vďaka a chvála. 

Evanjelista ďalej hovorí Jánovi Krstiteľovi, človeku, ktorý „prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.“ Ja som tu, medzi duchovnými deťmi Jána Krstiteľa, našiel mnoho takých, ktorí nie sú svetlo, ale vydávajú svedectvo o svetle. Chcem im dnes poďakovať.

  • Tým, ktorí priamo ohlasujú vieru a Božie slovo: autentickým kresťanským rodičom, lektorom Božieho slova, animátorom, katechétom, učiteľom katolíckej školy... 
  • Tým, ktorí svedčia službou vo farnosti: členom farskej pastoračnej a ekonomickej rady, kostolníkom a kostolníčke, mimoriadnym rozdávateľom Eucharistie, miništrantom, organistom a spevákom, tým, ktorí sa starajú o chrám či už pravidelne alebo keď má službu ich pľac... 
  • Tým, ktorí svedčia trpezlivým nesením svojho kríža, zvlášť nevládnym a chorým. 

Ján pokračuje: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet... Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“ S potešením vám chcem povedať, že za posledný rok:

  • sa 57 detí (33 chlapcov a 24 dievčat) v krste stalo Božími deťmi a pribudli do našej farnosti;

  • 27 mužov a žien prijalo Krista vo sviatosti manželstva;

  • pri svätom prijímaní sme prijali Krista takmer 90 000 krát pri slávení 663 svätých omší;
  • aj po páde do hriechu sme s ním opäť slávili zmierenie, v našej farnosti sa spovedalo minimálne 700 hodín;
  • do večného života odišlo 56 farníkov (23 mužov a 33 žien), dúfame že odišli v nádeji na večný život s Otcom, hoci 6 zastihla smrť zdá sa na túto cestu duchovne nepripravených.

Nakoniec Ján hovorí: „My všetci dostali milosť za milosťou.“ Toto všetko sú niektoré z milostí, ktoré dostali tí, čo prijali Krista. Každá milosť je zároveň výzvou, otázkou ako s týmto darom človek naloží. Najbližšieho pol roka sa chcem v pastorácii sústrediť na 4 oblasti:

  • Manželstvo, rodičovstvo, katechéza: vedie ma k tomu jedna štatistika, o ktorej som vám zatiaľ nepovedal. Urobil som si prieskum na vzorke 107 detí z našej farnosti vo veku 1-10 rokov. Takmer 20% z nich vyrastá v neúplných rodinách, pri rozvedených, civilne (alebo vôbec) zosobášených, či opustených rodičoch. Pričom čím sú rodičia mladší, tým je toto číslo vyššie. Možno nemôžeme tento trend zmeniť. Ale môžeme pomôcť premieňať ťažké na požehnané. Preto budeme výrazne podporovať prorodinnú katechézu, aktivity a kurzy ako Rodičovský kurz a Manželské večery.

  • Rok milosrdenstva: v našej farnosti je prítomných nemálo rozdelení v rodinách, v spoločnosti, ale aj v Cirkvi. Mnohí nás opustili. Mám na mysli vlažných kresťanov, vzdialených od Pána i tých, ktorí odpustili Cirkev a žijú svoju vieru v schizmatických spoločenstvách. Rok milosrdenstva má byť časom zmierenia, keď skončí „my a oni“ a bude len „my všetci“ pred Pánom.
  • Angažovanie laikov: som vďačný za fungujúce pastoračné rady. V lete nás čaká voľba novej pastoračnej rady. Chcel by som, aby bola nová ani nie tak zložením, ako hlavne vedomím vlastnej zodpovednosti a nasadením vo farnosti. Tiež potrebujeme formovať nových animátorov pre službu, zdá sa, že starí odišli a nových je zúfalo málo.

To je zopár plánov. Ale dôležitejšie ako plány je to, čo sa stalo a čo Ján pripomína:


„Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“