Nedeľné zamyslenie 30.08.2020

22. nedeľa v Cezročnom období: Nedaj sa zviesť (37.)

Dávať vždy a vo všetkom prednosť Bohu nie je ľahké. Svedčia o tom dnešné dva texty. 

Jeremiáš, sklamaný z toho, že jeho úsilie nemá požadovanú odozvu, sa rozhoduje mlčať: „Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem hovoriť v jeho mene“ (Jer 20, 9a). Ale veľmi rýchlo zisťuje, že keď už raz dal svoje srdce Pánovi, tak svoje rozhodnutie nedokáže uskutočniť: „Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci...“ (Jer 20, 9bc).

V evanjeliu zas vidíme Petra, ako chce Ježiša odhovoriť od cesty utrpenia a tým aj od cesty spásy. Peter veľmi chce ísť s Ježišom, nasledovať ho, ale má o tom vlastnú predstavu, ktorú chce presadiť aj napriek Ježišovi. Dostáva sa mu tvrdého pokarhania.

K obom týmto textom Cirkev vybrala ako žalm text, ktorý mám veľmi rád. Je vyjadrením túžby a snov mnohých sŕdc. Aj môjho. „Už od úsvitu sa viniem k tebe...“ (Ž 63, 2). Žalmista používa slová ako viniem, prahnem, túžim, lebo vníma, že len Boh môže naplniť jeho nádeje. Je ako „vyschnutá, pustá zem bez vody“. No vie, že Boh ho nasýti „sťa na bohatej hostine“.

Prvé dva texty spomínajú realitu, ktorá sa týka možno všetkých tých, čo chcú byť s Bohom, slúžiť mu, žiť pre neho. Všetci totiž žijeme uprostred sveta, ktorý nemiluje Boha. Žalm nám zas vlieva nádej – žiť s Bohom, jeho „milosť je lepšia než život“ (Ž 63, 5).

A tak sa na nás ukazuje, že ako kresťania žijeme akoby v dvoch dimenziách – srdcom sme už v nebi, ale nohami pevne na zemi. Prežívame „už, ale ešte nie“. Už sme občania neba, sme Božie deti, sme vyvoleným ľudom, ale ešte trpíme, bojujeme, dokonca aj prehrávame, aby sme znovu vstali a išli ďalej. Ako Jeremiáš: „A poddal som sa, nevládal som mu odolať“ (Jer 20, 9c).

Poddať sa Bohu je lepšie ako vzdorovať mu. Aj tak nevyhráme. Dokonca len ak prehráme („kto stratí svoj život pre mňa“ – Mt 16, 25), máme zaistené, že v konečnom dôsledku vyhráme. Nájdeme život. Ten skutočný. S Bohom. Veď čo je to za život bez Boha? Bez večnosti? Bez plesania? 

Pavol nám dnes hovorí, že sa máme premeniť obnovou zmýšľania (pozri Rim 12, 2). Možno ti práve tieto myšlienky pomôžu vnímať tvoj súčasný život – so všetkými jeho úlohami, problémami, sklamaniami, radosťami – Božími očami.