COVID-24x7

Otcovia biskupi nás prosia, aby sme, "vedení hodnotami evanjelia boli teraz príkladom jednoty,  trpezlivosti a pokoja," spoločne sa modliac "k Bohu, aby ochraňoval Slovensko." Nenechajme v našej farnosti túto prosbu bez odpovede. Darujte našej krajine a ľuďom v nej zo svojho týždňa hodinu modlitby na tieto úmysly. Môžete sa modliť v kruhu svojej rodiny, alebo sami, obetujúc posvätný ruženec (napríklad tajomstvá svetla) alebo sa modliť vlastnými slovami. Prípadne sa môžete inšpirovať textami, ktoré sme pre vás pripravili.

Námety na modlitbu v rodine

• Ak sa modlíte spolu viacerí, jeden z vás nech modlitbu vedie. Časti ktoré má predniesť, označíme hrubým písmom. Obyčajným písmom sú písané ostatné texty, komentáre, a odpovede ostatných. 
• Na stolík prestrite obrus, zapáľte sviečku, položte kríž a knihu Svätého písma. Vyhľadajte si v nej a označte texty, ktoré budete čítať.

Pridáte sa k nám?

Budeme radi, ak nám dáte vedieť, že sa pridáte. Môžeme sa tak navzájom povzbudzovať. Vytvorili sme na to jednoduchý nástroj. Vyberte si svoj deň a svoju hodinku a overte v tabuľke, či je váš termín voľný. Ak áno, kliknite na vybraný deň a vyplňte formulár. Ak odošlete formulár, vaše prihlásenie je zaevidované. No chvíľu potrvá, kým sa to objaví aj v tabuľke.

Prihlasovacie formuláre: pondelok ■ utorok ■ streda ■ štvrtok ■ piatok ■ sobota ■ nedeľa

Modlitba v prvom týždni obmedzení

Ak sa modlíte spolu viacerí, jeden z vás nech modlitbu vedie. Časti ktoré má predniesť, označíme v texte písmenom V. Ostatní sú označení písmenom O a ten, kto prednáša texty z Božieho slova, písmenom L. Na stolík prestrite obrus, zapáľte sviečku, položte kríž a knihu Svätého písma. Vyhľadajte si v nej a označte texty, ktoré budete čítať. Ďalšie podnety na modlitbu sú uverejnené na konci príspevku.

V: Nové obdobie plné obmedzení potrebujeme začať vďačnosťou vo viere. Lebo všetko, čo sa vo svete deje, Boh vie použiť pre naše dobro a spásu. Nijaké zlo nie je väčšie ako láska nášho Boha. On je náš Otec! 

Preto prvý týždeň obmedzení prežívajme vo vďačnosti za tento dar. Za dar času, ktorý môžeme venovať milovanému Bohu. Za dar utrpenia, ktorým môžeme pomáhať k záchrane sveta. Dar pokory, ktorým uznávame Božiu zvrchovanosť a svoju podriadenosť. Za dar múdrosti, ktorý, vyznávame, že čo je v očiach sveta múdre, je pred Bohom hlúposťou, čo je silné, je u Boha slabé...

Svoje modlitby začnime modlitbou Otče náš.

Po spoločnej modlitbe pokračuje:

V: Otecko! Milujem ťa. Vlastne chcem len teba... Prijmem všetko z tvojich rúk, všetko čo chceš. Tvoja vôľa... Otecko, prosím o chlieb na dnes, čo mi práve treba. Musím a chcem odpustiť. Tatko, urob, aby som nepodliehal zlu. O: Amen.

Všetci sa chvíľku modlia v tichu.

V: Milosrdný Bože, ty sa zľutúvaš nad svojimi služobníkmi, keď sú v tiesni, a vždy vyslyšíš ich prosby; ďakujeme ti za tvoje dobrodenia a prosíme ťa, chráň nás i naďalej od každého zla, aby sme ti stále slúžili s radostným srdcom. Skrze Krista, nášho Pána. O: Amen.

V: Pozrime sa do dejín spásy, ako sa správali veľkí ľudia viery v časoch najväčšieho ohrozenia. Traja mládenci v ohnivej peci.

Lektor sa postaví a prednesie stať Dan 3, 8 – 45.

L: Čítanie z knihy proroka Daniela

Hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“ Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“

Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.

Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril:

„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný a tvoje meno je slávne naveky. Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje rozsudky spravodlivé. Vykonal si pravdivé súdy vo všetkom, čo si priviedol na nás a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov, veď si to previedol v pravde a spravodlivosti pre naše hriechy. Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon, keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom; nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy, ani sme nerobili, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo. Všetko, čo si na nás priviedol, všetko, čo si nám urobil, urobil si spravodlivým rozsudkom: vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov a najpodlejších hriešnikov, nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi. Teraz však nemôžeme otvoriť ústa: sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia.

Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť a nezrušuj svoju zmluvu! A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho miláčika, pre Izáka, svojho sluhu, a pre Izraela, svojho svätca, ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora.

Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi. Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme našli milosť. Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie!

Ako pri obetách baranov a býkov a desaťtisícov tučných baránkov, takou nech je dnes pred tebou naša obeta, nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba! Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti a podľa množstva svojho milosrdenstva! A vysloboď nás svojimi zázrakmi, získaj, Pane, slávu svojmu menu! Nech sa hanbia všetci, čo preukazujú zlo tvojim sluhom, nech ich zahanbí všetka tvoja moc a ich sila nech je pošliapaná! Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh a si slávny po celom zemskom okruhu.“

Nasledujúce verše (Dan 3, 52 – 56), alebo aspoň refrén, môžete zaspievať na spôsob responzória. Nápev (hoci s iným textom) nájdete na youtube.

L: Chvála ti a sláva naveky

O: Chvála ti a sláva naveky

L: Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky.

O: Chvála ti a sláva naveky

L: Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky.

O: Chvála ti a sláva naveky

L: Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy, chválitebný a preslávený naveky.

O: Chvála ti a sláva naveky

L: Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, chválitebný a vyvýšený naveky.

O: Chvála ti a sláva naveky

L: Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, chválitebný a vyvýšený naveky.

O: Chvála ti a sláva naveky

L: Zvelebený si na nebeskej oblohe a chválitebný a slávny naveky.

Teraz sa spolu opäť pomodlite Otče náš. Potom nasleduje uvedenie do čítania z Knihy kroník (2 Krn 20, 1 – 23).

V: Počúvajme, čo urobil kráľ Jozafat, keď mesto ohrozovali Moabčania a Amončania.

L: Čítanie z Druhej knihy kroník

Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi. Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: „Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!“ To je Engadi. Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst. Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána. Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím a hovoril: „Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť. A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?! Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom: »Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár – veď v tomto dome je tvoje meno –, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš.« A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili,hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám. Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak.“ A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.

Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch a hovoril: „Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží! Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel. Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!“ Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi, a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.

Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: „Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!“ oradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: „Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich. Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.

Opäť pomodlite Otče náš. Potom nasleduje uvededenie do čítania z Apoštola (1 Sol 5, 14 – 23).

V: O vďačnosti ako samozrejmosti pre kresťanov hovorí svätý Pavol. 

L: Čítanie z Prvého listu Solúnčanom

Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!

Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.

Zaspievajte pieseň Ó, láska, nádej spása (JKS 278, všetky tri slohy). Potom sa spolu pomodlite Otče náš. Po ňom nasleduje úkon kajúcnosti.

V: Spytovanie svedomia a vyznanie svojich zlyhaní reptaním, šomraním, hnevom, spoliehaním sa na seba, nehľadaním Božej pomoci... Ako pomôcka nech poslúžia čítané texty Písma, kde môžeme porovnať postoje biblických postáv so svojimi.

Po chvíľke tichého uvažovania...

V: Zmiluj sa nad nami, Pane. O: Lebo sme sa prehrešili proti tebe. 

V: Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo. O: A daj nám svoju spásu.

V: Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do večného života. O: Amen.

V: Počúvajme Ježišove slová a prosme o rast našej dôvery nebeskému Otcovi.

Lektor stojac prednesie evanjeliovú stať Lk 12, 22 – 31. 

V: Pán Ježiš hovorí:

Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: Nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.

 Nasledujú vaše vlastné prosby o pomoc, formulované s dôverou v lásku Otca.

V: Po každej volajme: Otecko, milujeme ťa a dôverujeme ti.

V: Opäť volajme k Nebeskému Otcovi:

O: Otče náš...

V: Poďakujme Pánovi za Pannu Máriu. Ona sa počatím Božieho Syna ocitla priamo v ohrození života. A predsa dôverovala Božej vôli. Ona dobre vie, čo je to neistá budúcnosť. Môžeme jej dôverovať, že nás bude sprevádzať.

O: Zdravas Mária...

Zakončite piesňou Mária, ochrana (JKS 344).

Modlitba v druhom týždni obmedzení: Pokánie

Komentár

L: Našu modlitbu v tomto týždni začneme tzv. prostráciou. Iste si pamätáte, že obrady Veľkého piatka sa začínajú tým, že kňaz z asistenciou prichádza k oltáru a líha si pred ním tvárou k zemi. Je to nielen znak pokory, ale aj osobitný úkon kajúcnosti – ležím na zemi ako hriešnik, ktorý si nezasluhuje nič iné, len zašliapnuť do zeme. Ale zároveň s veľkou dôverou v milosrdenstvo toho, pred kým sa korím až po zem. Teda pred Bohom. 

S týmto postojom, s myšlienkou na veľkosť našich hriechov a nesmiernosť Božieho milosrdenstva zotrváme tvárou na zemi dosť dlho na to, aby sme cítili nepohodlnosť takéhoto postoja a zároveň jeho oprávnenosť pred Pánom. Potom vstaneme a pomodlíme sa časť z Veľkého kajúceho kánonu svätého Andreja Krétskeho.

Ľahnite si a zotrvajte v prostrácii.  

Z Veľkého kajúceho kánonu svätého Andreja Krétskeho

Po každom verši až po Sláva Otcu si môžete kľaknúť na obe kolená a pokloniť sa tvárou až po zem.

V: Odkiaľ začnem oplakávať skutky svojho biedneho života? Aký počiatok dám terajšiemu náreku, Kriste? Ale ty, ako milosrdný, daruj mi odpustenie hriechov.

V: Choď, úbohá duša, so svojím telom, vyznaj sa Budovateľovi všetkých, ostaň ďaleko od predošlej nerozumnosti a v pokání prines Bohu slzy.

V: Napodobnil som priestupok prvostvoreného Adama a spoznal som sa vyzlečený z Boha, večného kráľovstva a šťastia, kvôli mojim hriechom. 

V: Beda mi, úbohá duša! Prečo si sa pripodobnila prvej Eve? Zle si videla a horko si sa zranila, dotkla si sa stromu a trúfalo si ochutnala nerozumný pokrm.

V: Miesto hmatateľnej Evy pomyslenou Evou sa mi stala vášnivá myšlienka v tele, ktorá sľubuje rozkoš, ale okusuje vždy len horký nápoj.

V: Adam bol právom vyhnaný z raja, lebo nezachoval tvoj jediný príkaz, Spasiteľu. Čo však čaká mňa, ktorý vždy odmietam tvoje slová života?

V: Sláva Otcu i Synu a Svätému Duchu: Nadprirodzená Trojica, tebe sa klaniame ako Jedinosti, zlož zo mňa ťažké bremeno hriechov, a ako milosrdná daruj mi slzy dojatia.

I teraz i vždycky i na veky vekov: Bohorodička, nádej a záštita tých, ktorí ťa ospevujú, zlož zo mňa ťažké bremeno hriechov a ako čistá Vládkyňa ma prijmi, keď sa kajám.

Modlitba

Zo svätej omše Za odpustenie hriechov.

V: Milosrdný Bože, uznávame, že sme zhrešili; preto ťa prosíme, zhliadni na našu pokoru a zľutuj sa nad nami, odpusť nám viny a obdaruj nás svojím pokojom. Skrze Krista, nášho Pána. O: Amen.

Komentár k prvému čítaniu

L: Keď sa vyvolený ľud ocitol v trápení a súžení, Boh v ňom vzbudzoval ľudí, ktorí videli, že mnohé z toho je následkom zlého konania ľudí, neraz celého národa. Preto skôr, ako začali prosiť o záchranu, vyznávali hriechy svoje i ľudu s prosbou o milosrdenstvo a odpustenie. Počujme a privlastnime si modlitbu proroka Daniela.

L: Čítanie z Knihy proroka Daniela (9, 1 – 19)

L: V prvom roku Asuerovho syna Dária z potomstva Médov, ktorý sa stal kráľom nad kráľovstvami Chaldejcov, v prvom roku jeho panovania som ja, Daniel, pochopil z kníh počet rokov, o ktorých hovoril Pán prorokovi Jeremiášovi, že sa totiž má naplniť sedemdesiat rokov, kým bude Jeruzalem v zrúcaninách. I obrátil som tvár k svojmu Pánovi, k Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a prosbami s pôstom, vrecovinou a popolom. Modlil som sa teda k Pánovi, svojmu Bohu, a vyznával som sa. I hovoril som: „Prosím, Pane, Bože veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo k tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje príkazy! Zhrešili sme, konali sme zlo a páchali neprávosť; vzbúrili sme sa a odklonili sme sa od tvojich príkazov a od tvojho práva. Nepočúvali sme na tvojich sluhov, prorokov, ktorí v tvojom mene hovorili našim kráľom, našim kniežatám, našim otcom a celému ľudu krajiny. Tebe, Pane, náleží spravodlivosť, nám však zahanbená tvár, akú ju majú dnes mužovia Júdska, obyvatelia Jeruzalema a všetci Izraeliti, blízki i vzdialení v rozličných krajinách, kde si ich zahnal pre ich nevernosť, ktorou sa proti tebe prehrešili. Nám, Pane, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom, ktorí zhrešili proti tebe, patrí zahanbená tvár. Pánovi, nášmu Bohu, svedčí milosrdenstvo a zľutovanie, pretože sme sa vzbúrili proti nemu a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, aby sme kráčali podľa jeho zákonov, ktoré položil pred nás prostredníctvom svojich sluhov prorokov. Celý Izrael prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa, aby nepočul tvoj hlas. Nuž padla na nás kliatba a prísaha, napísaná v zákone Božieho sluhu Mojžiša, pretože sme zhrešili proti nemu. Splnil na nás a na našich sudcoch, ktorí nás súdili, slovo, ktoré hovoril: že dopustí na nás veľké nešťastie; veď sa pod celým nebom neprihodilo niečo také, ako sa prihodilo v Jeruzaleme. Ako je napísané v Mojžišovom zákone, zastihlo nás všetko nešťastie a neuprosovali sme tvár Pána, svojho Boha, aby sme sa odvrátili od svojich zločinov a pochopili tvoju vernosť. Pán bedlil nad nešťastím a priviedol ho na nás, pretože Pán, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich činoch, ktoré učinil; veď sme nepočúvali jeho hlas. 

Teraz však, Pane, Bože náš, ktorý si vyviedol svoj ľud pevnou rukou z Egypta a po dnešný deň si si urobil meno: zhrešili sme, spáchali sme zlo. Prosím, Pane, nech sa podľa celej tvojej spravodlivosti odvráti tvoj hnev a tvoja prchkosť od tvojho mesta Jeruzalema, od tvojej svätej hory, veď pre naše hriechy a pre zločiny našich otcov je Jeruzalem a tvoj ľud na potupu všetkým, ktorí sú okolo nás. Teraz však, Bože náš, vyslyš modlitbu svojho sluhu a jeho prosby a kvôli sebe samému rozsvieť svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. Nakloň, Bože, svoje ucho a počuj; otvor svoje oči a pozri na našu opustenosť a na mesto, nad ktorým sa vzýva tvoje meno; veď nie pre svoju spravodlivosť predostierame svoje prosby pred tvoju tvár, ale pre tvoje veľké milosrdenstvo! Vyslyš, Pane, zľutuj sa, Pane, pozoruj a urob, nemeškaj kvôli sebe samému, Bože môj, veď sa vzýva tvoje meno nad tvojím mestom a nad tvojím ľudom!“ 

Ak sa číta v spoločenstve, tak dokončí zvolaním Počuli sme Božie slovo.

Doprajte si chvíľu ticha, naplnenú vyznávaním osobných previnení, zvlášť proti životu – napríklad tu patrí znečisťovanie prírody, nadmerné používanie auta (napríklad v nedeľu na svätú omšu namiesto pešieho putovania do Božieho domu), chemikálií, plastov, hromadenie vecí...

Komentár k druhému čítaniu

L: Problémom našich dní je aj to, že ako veriaci síce očakávame od Boha záchranu, no akosi nám chýba uznanie, že situácia, v ktorej sme sa ocitli, je zapríčinená aj našimi zlyhaniami. Všade prosím o ukončenie pandémie, no takmer nepočuť vyznanie viny a prosbu o odpustenie. Nech nás k zmene v tomto smere vedie postoj Nehemiáša, kráľovho čašníka.

L: Čítanie z Knihy Nehemiáš (1, 1 – 11)

L: V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, keď som bol v hlavnom stane v Súzach, prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, a s ním mužovia z Júdska. Spytoval som sa ich na Židov, na ten zvyšok, ktorý zostal zo zajatcov, a tiež na Jeruzalem. „Pozostalci,“ – vraveli mi – „ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom.“ 

Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal som a kvílil celé dni, postil a modlil som sa k nebeskému Bohu. Bedákal som: „Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo voči tým, čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú tvojich prikázaní, nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa dnes dňom i nocou modlím k tebe za Izraelových synov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe. Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi. Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: »Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch. Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno.« Veď oni sú tvoji sluhovia a tvoj ľud, ktorý si ty vyslobodil svojou preveľkou silou a svojou mocnou rukou. Prosím teda, Pane, nech sa tvoje ucho započúva do modlitby tvojho služobníka a tiež do modlitby tvojich služobníkov, ktorí so záľubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi, dožič, aby našiel milosť v očiach tohto muža!“ 

Bol som totiž kráľovským čašníkom. 

Ak sa číta v spoločenstve, tak dokončí zvolaním Počuli sme Božie slovo.

Spev: Miserere, miserere (JKS 151, všetky slohy)

Krátke zamyslenie

V: Okrem osobných hriechov nesieme aj bremeno spoločných previnení. Napríklad rozvody – to nie je záležitosť len konkrétneho muža a konkrétnej ženy, ale celého farského spoločenstva. Je to totiž sviatosť, ktorá sa dotýka všetkých, miestnej cirkvi, ale aj celej Cirkvi. Rovnako potraty. Alkoholizmus. Drogy. Klamanie v daňových priznaniach. Podplácanie. Odchody detí po prvom svätom prijímaní aj po birmovke... Sme povolaní robiť  pokánie nielen za svoje previnenia, ale aj za tie, na ktorých nemáme priamy podiel, ale nepriamy – tým, že sme mlčali, možno aj ticho súhlasili...

Naša spoločná modlitba nech je odprosením za hriechy nášho spoločenstva, našej farnosti či diecézy.

Modlitba môže mať nasledujúcu formu: 

V: Milosrdný Otče, odprosujeme ťa za hriech potratov/rozvodov/alkoholizmu/mágie... v našej farnosti/diecéze.

O: Bože, buď nám milostivý a obnov nás!

Potom:

V: Prisvojme si v situácii uvedomenia si týchto previnení ako modlitbu nárek proroka Jeremiáša. 

L: Čítanie z Knihy náreky (5, 1 – 21)

L: Rozpomeň sa, Pane, čo sa nám stalo, zhliadni a pozri na našu potupu. 

Naše dedičstvo pripadlo iným, naše domy cudzincom. 

Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy. 

Vlastnú vodu pijeme za peniaze, svoje drevo si musíme kupovať. 

S jarmom na šiji nás ženú, unaveným nedoprajú pokoja. 

Podávali sme ruku Egypťanom a Asýrčanom, aby sme sa nasýtili chlebom. 

Naši otcovia zhrešili a niet ich a my nesieme ich neprávosti. 

Otroci panujú nad nami a niet toho, kto by nás vytrhol z ich ruky. 

S nasadením života znášame svoj chlieb pred hrozbou meča z púšte. 

Naša koža je ako vypálená pec od pálčivého hladu. 

Na Sione ponížili ženy a panny v judejských mestách. 

Ich ruky povešali kniežatá; tváre starcov nenašli úctu. 

Mládenci nosia žarnov a deti klesajú pod drevom. 

Starci chýbajú pri bránach a mladíci v zbore spevákov. 

Prestala radosť nášho srdca, náš tanec sa zmenil na smútok. 

Spadla nám koruna z hlavy; beda nám, lebo sme zhrešili. 

Preto zosmutnelo naše srdce, preto sa nám zatmilo v očiach 

pre vrch Sion, lebo je spustošený: behajú po ňom líšky. 

Ale ty, Pane, ostávaš naveky, tvoj trón z pokolenia na pokolenie. 

Prečo na nás zabúdaš navždy a opúšťaš nás na mnoho dní? 

Obráť nás, Pane, k sebe a my sa vrátime; obnov naše dni ako na počiatku. 

Celkom si nás už zavrhol a hneváš sa na nás veľmi? 

Ak sa číta v spoločenstve, tak dokončí zvolaním Počuli sme Božie slovo.

Záverečná modlitba

(Modlitba prevzatá z OICA č. 114)

V: Pane a Bože náš, ty zjavuješ ľuďom nový život, odstraňuješ skazu hriechu, upevňuješ vieru, oživuješ nádej a zveľaďuješ lásku.

V mene tvojho milovaného Syna a nášho Pána Ježiša Krista a v sile Ducha Svätého ťa prosíme:

vzdiaľ od nás, svojich služobníkov, neveru a akúkoľvek pochybnosť, otroctvo modlám a mágiu,

čarovanie a vyvolávanie mŕtvych, túžbu po majetku a lákavé vášne, nepriateľstvá a nenávisť

a každú zvrátenosť.

A keďže si nás povolal, aby sme sa stali svätými a nepoškvrnenými pred tvojou tvárou, obnov v nás ducha viery a nábožnosti, trpezlivosti a nádeje, miernosti a čistoty, lásky a pokoja.

Skrze Krista, nášho Pána. O: Amen.

Poďakovanie za Božiu dobrotu spevom 138. žalmu.

Modlitba v treťom týždni obmedzení: Dôvera

Po modlitbe vďačnosti a modlitbe pokánia tento týždeň bude naša modlitba zameraná na dôveru a na rôzne spôsoby, ako ju môžeme prejavovať. Dnes začneme svoju modlitbu piesňou Som tvojou ovečkou (napr. tu www.youtube.com/watch?v=x4DFAZ6YtUQ).

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. O: Amen.

V: Otecko, ďakujeme ti, že môžeme k tebe prísť ako deti, plné dôvery. Sme tu dnes pred tebou veľmi pokorení a sklamaní, lebo náš parlament nechválil zákon na pomoc tehotným ženám. Až sa nám v srdci vynára otázka, či vôbec smieme od teba čakať pomoc a záchranu v súčasných okolnostiach pandémie a obmedzení, keď si nevážime počatý život... 

Je nám to ľúto a s nárekom v srdci prosíme o milosrdenstvo. (chvíľa ticha a vyjadrenia ľútosti)

Vieme však, že aj v tejto situácii máš pre nás budúcnosť: 

L: Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša  (29, 11 – 14)

Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť - hovorí Pán -, vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil - hovorí Pán -, a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.

Počuli sme Božie slovo.

Pieseň z youtube: https://www.youtube.com/watch?v=6zT8AyfsFmA (z filmu Sestra v akcii) Český preklad tu: https://www.pohodar.com/preklady/HappyDay.htm.

V: Ó, šťastný deň, keď Ježiš zmyl moje hriechy... Práve viera v to, že Boh nás ospravodlivil, nám dovoľuje aj v ťažkej situácii prichádzať k nemu s dôverou a volať tak, ako nás to učí žalmista:

L: Čítanie z Knihy žalmov (Ž 40, 2 – 14. 17 – 18)

Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil.

Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.

Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil.

Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána.

Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?

Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, toľko ich je, že sa nedajú spočítať.

Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: „Hľa, prichádzam.

Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.

A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením.

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.

Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu.

A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera.

Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc.

No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria:

„Nech je zvelebený Pán!“ Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa.

Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, Bože môj, nemeškaj.

Počuli sme Božie slovo.

Spoločné modlitby

V: Patríme medzi tých, ktorí čakali na Pána a on sa k nám sklonil. Vytrhol nás z bahnitého kalu a nohy postavil na skalu. Preto k nemu s dôverou volajme, ako nás k tomu vyzýva žalm: Nech je zvelebený Pán!

1. L: Milovaný Bože, nevieme si rady s pandémiou, ale vieme, že si náš starostlivý Otec! O: Nech je zvelebený Pán!
2. L: Láskavý Bože, stretávame sa s toľkou neláskavosťou medzi ľuďmi, šíri sa nenávisť a zloba, tma sa pokúša zakryť naše srdcia, no vieme, že ty si naše svetlo! O: Nech je zvelebený Pán!
3. L: Starostlivý Bože, mnohokrát v týchto dňoch vnímame, že nech zodpovední urobia čokoľvek, vždy sa na nich hrnú len výčitky, posmech a neprajnosť; no my vieme, že sa o nás staráš aj cez našich lekárov, zdravotnícky personál, politikov, preto s dôverou voláme: O: Nech je zvelebený Pán!
4. L: Milosrdný Bože, aj v našich srdciach sa neraz kopí posudzovanie, reptanie, akoby sme sa chceli vrátiť do bahna a tmy; no opäť dvíhame svoje srdcia k tebe, opäť chceme vstúpiť do svetla a hľadieť na svet tvojimi očami. O: Nech je zvelebený Pán!
5. L: Mocný Bože, zloba pekla a sveta nás chce zvábiť na svoju stranu a my sme tomuto vábeniu neraz podľahli. No teraz lámeme okovy zla, ktoré zvierali náš život, utiekame sa k tvojej mocnej pravici a voláme: O: Nech je zvelebený Pán!
6. L: Nežný Bože, potrebujeme tvoje pohladenie, povzbudenie, tvoju potechu. O: Nech je zvelebený Pán!

V: Nech je zvelebený Pán!Pane Ježišu, v evanjeliu nám hovoríš: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať“ (Mk 11, 24). Ďakujeme ti, že všetko, o čo v našich modlitbách prosíme, sme už dostali. Tešíme sa na chvíľu, keď to budeme mať, keď uvidíme naše prosby splnené. Nech je oslávené a požehnané tvoje sväté meno, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. O: Amen.

Ako prejav viery sa pomodlime Vyznanie viery Verím v jedného Boha. (Môžeme aj počúvaním Vyznania viery zo svätej a božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho, ako ho skomponoval Piotr Iljič Čajkovskij: https://www.youtube.com/watch?v=w_3-htU3Egs, od minúty 35:36).

V: Nech je zvelebený Pán!Vo svojej modlitbe pokračujme tichom pred Pánom. Nechajme pritom svoju myseľ „blúdiť“, no pri každej myšlienke, pri každom človeku, pri každej situácii či udalosti, ktorá nám príde na um, nič neriešme, len s dôverou volajme: „Nech je zvelebený Pán!“

Na záver sa pomodlime Teba, Bože, chválime.

Modlitba vo štvrtom týždni obmedzení: Hľadanie cesty

Po modlitbe viery, po modlitbe pokánia a po modlitbe dôvery prejdime dnes k modlitbe hľadania cesty. Nie, nehľadáme cestu z pandémie, ale cestu z marazmu, do ktorého nás – nielen jednotlivcov, ale aj spoločnosť a veru aj Cirkev – dostali naše zlyhania. Urobme teraz prvý krok – prežehnaním sa. Cesta sa totiž nehľadá len intelektuálne, len premýšľaním a štúdiom máp, ale v kresťanstve je to vždy vykročením.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Bože, Otec a Vodca náš, s ľútosťou uznávame svoje viny. Zablúdili sme v pýche svojich sŕdc. No v dôvere v tvoje odpustenie a milosrdenstvo dnes sme znovu pred tebou s túžbou vkročiť na tvoju cestu a  kráčať po nej vernejšie ako doteraz. Aj preto sme svoju modlitbu začali prežehnaním sa, vyznaním tvojho mena. Ako prvý krok sľubujeme, že budeme vždy hľadať a kráčať v sile tvojho mena. Obraciame svoje oči, svoju myseľ, svoje srdce, svoju dušu k tebe s prosbou, aby si nám ukázal ďalší krok. A keď ho vykonáme, tak zas ďalší. Vieme, že si viedol svoj ľud na púšti, že si viedol svoju Cirkev stáročiami. Preto dúfame, že ani nás nenecháš uprostred púšte tohto sveta, ale láskavo nás povedieš svojou pravicou. Túto modlitbe ti prednášame v mene tvojho milovaného Syna Ježiša Krista, nášho Pána, ktorý sedí po tvojej pravici a žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

Úvod k prvému čítaniu

Keď Boh rukou Mojžiša vyviedol svoj ľud z Egypta, tak ho nenechal ísť tak, ako sa im videlo najlepšie, ale viedol ich ohnivým a oblačným stĺpom. Počúvajme, ako sa to dialo.

Prvé čítanie

Čítanie z Knihy Exodus (13, 20 – 22; 40, 36 – 38)

Keď odišli zo Sokotu, utáborili sa v Etame, na okraji púšte. Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu.

Keď sa oblak od stánku zdvihol, Izraeliti sa dávali počas celého svojho putovania na pochod; a keď sa oblak nezdvihol, nepohli sa až dotiaľ, kým sa nezdvihol. Cez deň totiž ležal nad stánkom oblak, v noci sa však javil očiam všetkých Izraelitov ako oheň, počas celého ich putovania.

Počuli sme Božie slovo.

Žalm

Responzóriový spev (Ž 105, je dôležité toto skutočne spievať!)

R. Pán šiel pred nimi a ukazoval im cestu.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol.

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.  R.

Keď požiadali, zoslal im prepelice a sýtil ich chlebom z neba.

Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.

Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi. R.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním.

A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky národov,

aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili.

Aleluja. R.

Úvod k druhému čítaniu

Počuli sme príbeh z dejín spásy o tom, aké prostriedky Boh používal, keď viedol svoj ľud. 105. žalm, z ktorého sme spievali niekoľko veršov, sa oplatí urobiť v dobe hľadania cesty svojou osobnou modlitbou. Poďme však ďalej. Hľadanie cesty k Pánovi a s Pánom nie je náš vynález. Keď prorok Jeremiáš vidí, ako sa Boží ľud vzďaľuje od Pána, pokúša sa zasiahnuť.

Druhé čítanie

Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša (6, 16 – 21) a z Knihy Náreky (3, 31 – 41)

Toto hovorí Pán:

„Zastaňte na cestách a viďte,

skúmajte dávne chodníky;

a kde je dobrá cesta, choďte po nej,

tak si nájdete odpočinok pre dušu.“

Ale povedali: „Nepôjdeme!“

Postavil som nad vás strážcov:

„Pozorujte na hlas trúby!“

Ale povedali: „Nebudeme pozorovať.“

Preto počujte, národy

a ktorí pasiete ich stáda!

Počuj, zem:

„Hľa, ja privediem nešťastie

na tento ľud,

ovocie to ich úmyslov.

Veď na moje slová nepočúvali

a mojím zákonom pohrdli!

Načo mi je tymian,

ktorý prichádza zo Sáby,

a voňavá trsť z ďalekej krajiny?!

Vaše celopaly nie sú na záľubu

a vaše obety sa mi nepáčia.“

Preto takto hovorí Pán:

„Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky

a potknú sa na nich

otcovia a synovia naraz,

občan a priateľ zahynú.“

...

Pretože Pán nezavrhne naveky… Zmilúva sa – hoc i zarmucuje – svojou veľkou milosťou. Zo srdca nepokoruje, nezarmucuje synov ľudských. Keď drvia pod nohami všetkých zajatcov zeme, keď zvrátia právo muža pred tvárou Najvyššieho, keď potlačia v súde človeka, nevidí to Pán? Na čieže slovo sa čo stalo, keď to nerozkázal Pán? Nevychádza z úst Najvyššieho nešťastie aj blaho? Čože sa ponosuje živý človek, muž pre trest za hriech? Prezrime svoje cesty, preskúmajme a vráťme sa k Pánovi; na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu!

Počuli sme Božie slovo.

Žalm

Responzóriový spev (Ž 137, 1 – 6)

R. Pane, ty si vrchol mojej radosti.

Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali,

keď sme si spomínali na Sion. Na vŕby tejto krajiny vešali sme svoje citary. R.

Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo nás trápili,

žiadali veselosť: „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ R.

Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?

Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica. R.

Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby som nepamätal na teba,

keby som Jeruzalem nepovýšil za vrchol svojej radosti. R.

Alternatíva: Počúvať skladbu Zbor Židov z opery Nabucco od Guiseppe Verdiho (link napr. tu: https://www.youtube.com/watch?v=tPANwyaSlX4).

Úvod k evanjeliu

Prorok nás vyzýval postáť na cestách (aký vhodný čas na toto prežívame!), preskúmať staré chodníky, hľadať dobrú cestu a kráčať po nej. To je náš prvý krok. No nie kráčať kdekoľvek, ale vrátiť sa k Pánovi! A za ním nasleduje ďalší: „... na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu!“ (Nár 3, 41). Urobme to teraz počúvaním evanjelia. Povstaňme a dychtivo počúvajme, čo nám osobne hovorí Pán.

Evanjelium

Zo svätého Evanjelia podľa Jána (14, 1 – 14))

„Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo  bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“

Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: „Ukáž nám Otca?!“ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!

Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“

Hľadali sme kroky, našli sme Cestu. V tichosti na dlaniach pozdvihnime svoje srdce k Ježišovi a nechajme sa jeho Duchom viesť v osobnej modlitbe k Otcovi. 

Po chvíli ticha (dlhej, predlhej :-):

Spoločné modlitby

Milovaný Otče, našli sme cestu do radosti, tvojho Syna Ježiša. Ním povzbudení sa odvažujeme predložiť ti svoje túžby, bolesti, nádeje i choroby. Ba aj smrť chceme vložiť do tvojich rúk. Volajme: Otče, večný Vládca, veď nás po ceste večnosti.

    1. Otecko, chceme ísť k tebe v mene tvojho Syna Ježiša. 

    2. Ocko, na svojich dlaniach dvíhame svoju dušu k tebe.

    3. Otecko, blúdili sme, ale ty nás priťahuješ k sebe; nech nás posilňuje na tejto ceste tvoj Duch.

    4. Ocko, mysleli sme si, že zvládneme pandémiu bez teba; prejav nám svoju milosrdnú lásku a ty ju zastav.

    5. Otecko, chceme robiť ďalšie kroky k tebe; dávaj nám stále lepšie poznať Ježiša, ktorý je našou Cestou.

    6. Ocko, nech teba povýšime za vrchol svojej radosti.

    7. Otecko, veď nás po púšti tohto sveta bezpečnou cestou – cestou tvojho Syna – do večnej zasľúbenej zeme.

    8. Ocko, tých, čo zomreli, máš vo svojich rukách; dovoľ im uzrieť tvoju tvár, cieľ ich túžob.

Otče náš...

Milovaný Otče, ďakujeme ti, že nás nielen počuješ, ale aj vypočuješ. V mene tvojho milovaného Syna Ježiša Krista. Amen.

Pieseň: Našiel som cestu do radosti (https://www.youtube.com/watch?v=HabcCch8S34, text napr. tu: http://www.iskra.sk/duurko/texty/spevnik/0085.htm).

Mária prvá išla po Ježišovej ceste. Preto je istou sprievodkyňou, veď cestu pozná najlepšie zo všetkých. Na záver sa pomodlime desiatok ruženca s tajomstvom „...Ježiš, ktorý je našou cestou“. Možno si tvoriť vlastné dodatky.  

Modlitba v piatom týždni obmedzení: Ten, ktorého hľadáme

Po hľadaní cesty v uplynulých dňoch sa tento týždeň zadívajme do tváre toho, ktorého sme hľadali a stále hľadáme. Sme v situácii snúbenice z Piesne piesní: „Na svojom lôžku po nociach hľadala som toho, ktorého moja duša miluje. Hľadala som ho, ale nenašla. Nuž vstanem, mesto pochodím; po námestiach a uliciach budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem. Hľadala som ho, ale nenašla. Stretli ma strážcovia, čo boli v meste na obchôdzke. ‚Nevideli ste toho, ktorého z tej duše milujem?‘ Sotva som trocha od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje. Chytila som ho a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej matky a do komôrky svojej rodičky“ (3, 1 – 4). Hľadáme, nachádzame... a znovu hľadáme a znovu nachádzame. 

Žalm

Pripomeňme si cestu hľadania spevom 27. žalmu:

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?

Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Keď sa približujú ku mne zločinci

a chcú mi zničiť telo,

vtedy moji utláčatelia a nepriatelia

strácajú silu a padajú.

Aj keby sa proti mne postavili šíky,

moje srdce sa nezľakne.

Aj keby proti mne vzbĺkol boj,

zotrvám v dôvere.

O jedno prosím Pána a za tým túžim,

aby som mohol bývať v dome Pánovom

po všetky dni svojho života,

aby som pociťoval nehu Pánovu

a obdivoval jeho chrám.

A on ma vo svojom stane schová

v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku

a postaví ma vysoko na skalu.

A už teraz dvíham hlavu

nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú.

V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály,

budem spievať a hrať Pánovi.

Čuj, Pane, hlas môjho volania,

zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“

Pane, ja hľadám tvoju tvár.

Neodvracaj svoju tvár odo mňa,

neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.

Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,

ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.

Hoci by ma opustili otec aj mať,

Pán sa ma predsa ujme.

Ukáž mi, Pane, svoju cestu

a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

Nevydávaj ma zvoli utláčateľov,

veď povstali proti mne kriví svedkovia,

dychtiví po násilí.

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

Očakávaj Pána a buď statočný;

srdce maj silné a drž sa Pána.

Situácia, v ktorej sa nachádzame, je únavná a nevieme, dokedy potrvá. No okolnosti nám nebránia hľadať Pána, hľadať Milovaného. A nachádzať ho. Cirkev nám k tomuto hľadaniu veľmi život „maľuje“ tvár nášho Boha. Litánie k Najsvätejšiemu menu Ježiš alebo Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu môžeme vnímať ako množstvo jemných ťahov maliarskym štetcom, ktoré nám čoraz viac odhaľujú tvár nášho Boha. Nie ako vyzerá, hoci aj to túžime raz vedieť, ale aký je. 

Pomodli sa teraz niektoré z uvedených litánií. Modli sa pomaly, aby si pri každej invokácii vnímal nový rys Ježišovej tváre. Možno sa pokús aspoň pri niektorých zvolaniach nájsť nejaký text z Písma, ktorý danú krásu Ježišovej tváre vyjadruje. Napríklad: Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží: Zjv 21, 22; Jn 2, 13 – 21. Alebo: Ježišu, poklad veriacich: Flp 3, 7 – 8; Mt 6, 19 – 21.

LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU SRDCU JEŽIŠOVMU

Pane, zmiluj sa.

Kriste, zmiluj sa.

Pane, zmiluj sa.

 

Otec na nebesiach, Bože, 

Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, 

Duch Svätý, Bože, 

Svätá Trojica, jeden Boh,

 

Srdce Ježišovo, Srdce Syna večného Otca, 

Srdce Ježišovo, Duchom Svätým utvorené v lone panenskej Matky, 

Srdce Ježišovo, podstatne zjednotené s Božím Slovom,

Srdce Ježišovo, Srdce nekonečnej velebnosti, 

Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží, 

Srdce Ježišovo, stánok Najvyššieho, 

Srdce Ježišovo, dom Boží a brána do neba, 

Srdce Ježišovo, horiace ohnisko dobročinnej lásky, 

Srdce Ježišovo, schránka spravodlivosti a láskavosti,

Srdce Ježišovo, plné dobroty a ľúbosti, 

Srdce Ježišovo, hlbokosť všetkých cností, 

Srdce Ježišovo, najhodnejšie všetkej chvály, 

Srdce Ježišovo, kráľ a stredisko všetkých sŕdc,

Srdce Ježišovo, v ktorom sú všetky poklady múdrosti a poznania, 

Srdce Ježišovo, v ktorom prebýva všetka plnosť božstva,

Srdce Ježišovo, v ktorom má Otec zaľúbenie, 

Srdce Ježišovo, z ktorého plnosti my všetci sme čerpali,

Srdce Ježišovo, túžba za večnými výšinami, 

Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné, 

Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú, 

Srdce Ježišovo, prameň života a svätosti, 

Srdce Ježišovo, zmierna obeta za naše hriechy, 

Srdce Ježišovo, potupami preplnené, 

Srdce Ježišovo, pre naše neprávosti strýznené, 

Srdce Ježišovo, až na smrť poslušné, 

Srdce Ježišovo, kopijou prebodnuté, 

Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy, 

Srdce Ježišovo, náš život a naše vzkriesenie, 

Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie, 

Srdce Ježišovo, obeta za hriešnikov, 

Srdce Ježišovo, spása všetkých, čo v teba dúfajú, 

Srdce Ježišovo, nádej všetkých, čo v tebe umierajú, 

Srdce Ježišovo, slasť všetkých svätých,

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,   zľutuj sa nad nami, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,        vyslyš nás, Pane.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,        zmiluj sa nad nami.

V. Ježišu, tichý a pokorný srdcom.

R. Pretvor naše srdce podľa svojho srdca.

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, pozri na srdce svojho milovaného Syna a na chvály a zadosťučinenia, ktoré ti prináša za nás hriešnikov; odpusť nám, uzmierený, keď ťa prosíme o tvoje milosrdenstvo v mene tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

Modlitba k Božskému Srdcu na prvý piatok v mesiaci

Božský Spasiteľu, k nohám tvojim padáme dnes, v prvý piatok mesiaca, podľa tvojej žiadosti. Obetujeme ti s najhlbšou poklonou toto naše sväté prijímanie ako zmierenie za našu vlažnosť a za všetky urážky, ktorými sme obrazili my alebo iní najsvätejšie tvoje Srdce v tejto preveľkej Sviatosti.

Ďalej obetujeme ti toto sväté prijímanie ako zmierenie, odprosenie a náhradu za všetky krivdy a svätokrádeže, ktorými mnohí ľudia znevažujú tvoje najsvätejšie Srdce v Sviatosti oltárnej, v tomto najsvätejšom tajomstve tvojej lásky.

Prijmi milostivo, Božský Spasiteľ, túto náhradu pokorných a kajúcich detí a učiň, aby sa potešujúci tvoj sľub hojne na nich splnil. Úfame to skrze nesmierne tvoje milosrdenstvo a skrze tvoju všemohúcu lásku. Áno, nech nám je tvoje Božské Srdce istým útulkom v hodine našej smrti, aby sme sviatosťami posilnení kajúcne dokonali, posväcujúcou milosťou ozdobení k tebe do neba prišli a na tvojom Srdci v blaženej láske a radosti spočívali. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

LITÁNIE K NAJSVÄTEJŠIEMU MENU JEŽIŠ

Pane, zmiluj sa.     

Kriste, zmiluj sa. 

Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, 

Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, 

Duch Svätý, Bože, 

Svätá Trojica, jeden Boh,

 

Ježišu, Syn živého Boha, 

Ježišu, obraz Otca, 

Ježišu, žiara večného svetla, 

Ježišu, kráľ slávy, 

Ježišu, slnko spravodlivosti, 

Ježišu, Syn Márie Panny, 

Ježišu, hoden lásky, 

Ježišu obdivuhodný, 

Ježišu, Boh mocný, 

Ježišu, otec budúceho veku, 

Ježišu, anjel veľkej rady, 

Ježišu najmocnejší, 

Ježišu najtrpezlivejší, 

Ježišu najposlušnejší, 

Ježišu, tichý a pokorný srdcom, 

Ježišu, milujúci čistotu, 

Ježišu, milujúci nás, 

Ježišu, Boh pokoja, 

Ježišu, pôvodca života, 

Ježišu, príklad cností, 

Ježišu, horliteľ za spásu duší, 

Ježišu, Boh náš, 

Ježišu, naše útočisko, 

Ježišu, otec chudobných, 

Ježišu, poklad veriacich, 

Ježišu, dobrý pastier, 

Ježišu, pravé svetlo, 

Ježišu. večná múdrosť, 

Ježišu, nekonečná dobrota, 

Ježišu, naša cesta a náš život, 

Ježišu, radosť anjelov, 

Ježišu, kráľ patriarchov, 

Ježišu, majster apoštolov,

Ježišu, učiteľ evanjelistov, 

Ježišu, sila mučeníkov, 

Ježišu, svetlo vyznávačov, 

Ježišu, čistota panien, 

Ježišu, koruna všetkých svätých,

 

Buď nám milostivý,      zľutuj sa nad nami, Ježišu

Buď nám milostivý,      vyslyš nás, Ježišu

 

Od všetkého zla  ochraňuj nás, Ježišu

Od každého hriechu

Od tvojho hnevu

Od úkladov diabla

Od ducha smilstva

Od večnej smrti

Od zanedbávania tvojich vnuknutí

Pre tajomstvo tvojho svätého vtelenia

Pre tvoje narodenie

Pre tvoje detstvo

Pre tvoj božský život

Pre tvoju namáhavú prácu

Pre tvoju smrteľnú úzkosť a tvoje utrpenie

Pre tvoj kríž a tvoju opustenosť

Pre tvoje mdloby

Pre tvoju smrť a tvoje pochovanie

Pre tvoje zmŕtvychvstanie

Pre tvoje nanebovstúpenie

Pre tvoje ustanovenie najsvätejšej Eucharistie

Pre tvoje radosti

Pre tvoju slávu

 

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,        zľutuj sa nad nami, Ježišu

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,        vyslyš nás, Ježišu

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta,        zmiluj sa nad nami, Ježišu

Ježišu, uslyš nás.      Ježišu, vyslyš nás 

Modlime sa.

Pane Ježišu Kriste, ty si povedal: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené; prosíme ťa, daj nám pocítiť svoju božskú lásku, aby sme ťa milovali celým srdcom, ústami i skutkami

a nikdy ťa neprestali chváliť. Pane, daj, aby sme stále mali bázeň pred tvojím svätým menom a zároveň ho aj milovali; veď ty neprestajne spravuješ všetkých, ktorých upevňuješ vo svojej láske. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Uvedenie do čítania:

Nájdime si po litániách, ktoré určite zabrali veľa z našej modlitbovej hodiny, ešte chvíľu na Božie slovo. Možno nečakané. Pozrieme sa do Knihy Exodus, kde Boh odhaľuje svoje srdce.

Čítanie z Knihy Exodus (3, 1 – 12)

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. 

A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Tu Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“ 

Počuli sme Božie slovo.

Krátke povzbudenie

Čítanie tohto textu nie je pre veriaceho nikdy len spomínaním na dávnu udalosť. Lebo v nej Boh niekoľkými slovami odhaľuje svoje milujúce a starostlivé srdce. Ukazuje nám, že nie je statickým Bohom, ktorý dáva pravdy, aby sme ich verili, príkazy, aby sme ich plnil, a sviatosti aby sme ich prijímali ako pomôcky na ceste k Bohu. Áno, to všetko robí, ale robí ešte oveľa viac – „Videl som... Počul som... Viem... Zostúpil som... aby som vyslobodil... a vyviedol...“ Boh koná! A koná aj v našej dobe, v tvojom živote. Ako poslal k Izraelitom Mojžiša, určite posiela niekoho aj k tebe, aby Boh skrze neho uskutočnil dielo tvojho vyslobodenia. Z akého otroctva sa potrebuješ vyslobodiť, aby si mohol hľadieť na Pánovu tvár? Neboj sa, Boh koná. Povedz mu o tom.

Záver svojej modlitby strávme hľadením na kríž. Na ňom vidíme, ako Boh „videl, počul, vedel, zostúpil, vyslobodil, vyviedol...“ Pripomínaj si pri pohľade na Ježiša prejavy jeho lásky k tebe osobne. Zakonč spevom či počúvaním piesne Vděčnost (napr. tu: https://www.youtube.com/watch?v=huUxSzp2ZhA): 

Protože mě máš tak rád, jak jen Ty můžeš mít, 

protožes mi svou chtěl dát nesmírnost zakusit. 

Tak kdyby ses mě zeptal, kdo jsem, 

místo svého jména vyslovím: 

"Jsem jen díky, za všechno a stále díky, Tobě dík. 

Až mi zhasne slunce svit, budu zde končit, 

v Tobě budu stále žít, na věky v Tobě žít. 

A když se mě potom zeptáš, kdo jsem, 

místo svého jména vyslovím: 

Jsem jen díky, za všechno a stále díky, Tobě dík.

A povedz Márii, že miluješ jej Syna. Aj ju.

Modlitba v šiestom týždni obmedzení: Mám toho dosť

Musím začať modlitbou k Duchu Svätému, aby som neupadol do tmy...

Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nás oheň svojej lásky.

Zošli svojho Ducha a všetko bude stvorené. A obnovíš tvárnosť zeme. 

Modlime sa.

Večný Bože, ty osvecuješ srdcia veriacich svetlom Ducha Svätého; daj, prosíme, aby sme v tomto Duchu poznávali, čo je správne, a vždy sa radovali z jeho útechy a posily. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Úvod k čítaniam

Milovaný Bože, unavuje ma množstvo rečí v dnešnej situácii. Spochybňovanie rozhodnutí, množstvo protichodných názorov, dožadovanie sa práv a slobôd, nerešpektovanie nariadení... Kto sa má vyznať v tom, kde je pravda? Viem sa k nej vôbec dopátrať?

K týmto mojim otázkam mi dávaš dve odpovede. Jedna je z Knihy náreky: „Vzýval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy. Počul si môj hlas: ‚Neskrývaj si ucho, keď si uľahčujem výkrikom.‘ Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: ‚Neboj sa!‘“ (3, 56 – 57). Je pre mňa potechou, že mi odpovedáš. Že vieš o únave a obavách, ktorú vo mne nevyvoláva pandémia, ale neustále reptanie ľudí. Aj ľudí v Cirkvi. Vravíš mi: „Neboj sa!“ Je to pre mňa ťažké, lebo strach je mojím spoločníkom takmer celý život, aj keď dlho som o tom nevedel. A dodnes ho len s veľkým úsilím zvládam. Ako dobre, že si mi kedysi dal slovo z Knihy múdrosti: „Báť sa totiž nie je iné, ako vzdať sa prostriedkov, čo poskytuje zdravá úvaha. Čím menšia je vnútri nádej na pomoc, tým väčšie trápenie vidí strach pre neznalosť príčiny“ (17, 12 – 13).

Druhú odpoveď mi dávaš v žalme: „Ledva poviem: ‚Noha sa mi potkýna,‘ hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota. A keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha“ (Ž 94, 18 – 19). Aj táto moja modlitba je takým vyznaním o potkýnajúcich sa nohách. O bezmocnosti v situácii, keď sa stupňuje krik nespokojencov. 

Čítanie z Knihy žalmov (Ž 123)

Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Počuli sme Božie slovo.

Vovedenie do biblického textu

Východisko z pandémie nám z Božej milosti pripravia vedci, lekári, zdravotníctvo... Ale kto nám ukáže a dá východisko z bludiska ľudskej zloby, nenávisti, obviňovania?

Čítanie z Knihy múdrosti (17, 1 — 18, 1)

Lebo veľké sú a nevyspytateľné tvoje súdy. Preto poblúdili duše neukáznené. Pohanom totiž, čo sa domnievali, že svätý ľud môžu držať v porobe, bolo treba ležať obklopeným tmou a poviazaným dlhou nocou, uväzneným pod svojimi strechami a vylúčeným z večnej prozreteľnosti. Kým sa totiž nazdávali, že sú so svojimi skrytými hriechmi schovaní pod tmavým závojom zabudnutia, boli rozohnaní, predesení hrozne, príšerami strašení. Ani najtajnejší kútik, v ktorom boli skrytí, neochraňoval ich od strachu, lebo ich obkľučovali zvuky desivé. Aj temné postavy zjavovali sa im so zachmúrenými tvárami. Nijaká moc ohňa im nemohla dať svetlo, ani bleskotné hviezd plamene nevedeli osvetliť tú hroznú noc. Svietil im len oheň, horiaci sám od seba a plný postrachu. Keď tento zjav zmizol, v hrôze pokladali to, čo videli, ešte za horšie, než bolo.

Hókusy ich čarodejníckeho umenia tu boli bezmocné, hanebne sa osvedčila skúška pre ich chvastanie sa vedou. Lebo tí, čo sľúbili, že z chorej duše vypudia i strach, i zmätok, na smiešny strach ochoreli sami. I keď ich nestrašilo nič také hrozné, boli takí poplašení prebehnutím hávede a hadím sipotom, že sa temer zachádzali od hrôzy. Neodvážili sa ani hľadieť do vzduchu, ktorému sa predsa nedá vyhnúť nijako. 

Zloba sama o sebe je zbabelá. Dokazuje to tým, že sama sa odsúdi. Vždy si domýšľa to najhoršie, pod nátlakom zlého svedomia. Báť sa totiž nie je iné, ako vzdať sa prostriedkov, čo poskytuje zdravá úvaha. Čím menšia je vnútri nádej na pomoc, tým väčšie trápenie vidí strach pre neznalosť príčiny.

Tí však, ktorí onej noci, ozaj bezmocnej, ktorá prišla z hĺbok bezmocného podsvetia, spali spánkom rovnakým, boli jednak prenasledovaní strašnými prízrakmi, jednak boli ochromení malomyseľnosťou, lebo ich náhle a nečakane strach zachvátil. Takto teda každý klesol tam, kde bol, zavretý bol ako väzeň do žalára bez závor. Či už to bol roľník a či pastier, alebo v samote zamestnaný robotník, musel sa podrobiť nevyhnutnej nutnosti, prekvapený temnotou. Všetci boli jednou reťazou tmy spútaní. Či to bol šelestiaci van vetra, či ladný spev vtáčat v húšti konárov, či huk prudko valiacej sa vody a či hrozný hrmot rútiacich sa skál, abo neviditeľný beh skákajúcej zveri, či ryk šeliem revúcich a či z horských dutín ozývajúca sa ozvena – všetko naplňovalo ich ľakom ochromujúcim.

Lebo celý svet bol ožiarený jasným svetlom a nehatene mohol venovať sa prácam; iba nad nimi sa prestierala ťažká noc, obraz temnôt, ktoré ich raz mali pohltiť. Sami si však boli väčšmi na ťarchu než táto tma.

Lenže tvoji svätí prebývali v najjasnejšom svetle.

Počuli sme Božie slovo

Zapálenie sviece

Text o egyptskej rane tmy sa dá aplikovať aj na našu dobu (a nielen na našu). Ako tvoje dieťa, milovaný Bože, však môžem patriť medzi tých, čo žijú vo svetle. V najjasnejšom svetle. 

• Teraz si môžeš zapáliť sviecu pri modlitbe slov z Veľkonočného chválospevu.

Preto ťa, Otče, prosíme, nech, táto svieca, zasvätená oslave tvojho mena, žiari nehasnúcim svetlom a zaháňa nočné temnoty. Prijmi ju so záľubou a jej žiara nech sa spojí so svetlom nebeských hviezd. Nech ju nájde horieť ranná zornica, tá zornica, ktorá nikdy nezapadá: tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý slávne vstal z mŕtvych, osvecuje ľudstvo veľkonočným svetlom a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

Som vo svetle. Ježiš je moje svetlo. Moja záchrana.

Spev: Raduj sa, Cirkev Kristova (JKS 201)

1. Raduj sa, Cirkev Kristova, - veselo prespevuj: - Pán Ježiš Kristus z mŕtvych vstal, - raduj sa, duša, raduj. - [:Pre hriešne ľudské pokolenie - priniesol sväté vykúpenie. - Spievajme, kresťania, - Bohu: Aleluja!:]

2. Veselá doba nastala, - Ježiš v tej chvíli vstal - a podľa písma prorokov - tretí deň hrob zanechal. - [: Spasiteľ sveta nás potešil, - kajúce stvorenie rozhrešil. - Spievajme, kresťania, - Bohu: Aleluja!:]

3. Raduj sa, ľudské stvorenie. - Pán tvoj smrť oblúpil, - od smrti dnes ťa zachránil - a z diabla rúk vykúpil. - [:Anjeli na nebi spievajú - a duše v predpeklí plesajú. - Spievajme, kresťania, - Bohu: Aleluja.:]

Evanjelium

Som vo svetle. Keď sa ma tma pokúša pohltiť, môžem si pripomenúť slová z Jánovho evanjelia:

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána  (1, 1 – 14)

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. 

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. 

Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. 

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. 

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.

Počuli sme slovo Pánovo.

Krátke zamyslenie o úlohe svetla v živote človeka

Aké by to bolo, keby som bol slepý? Čo som dnes videl? Čo bolo krásne, čo bolo hrozné? Ako viem rozlíšiť dobro od zla? Aké svetlo na to používam? Je niečo, čo mi vnáša temnotu do duše, zmýšľania, rozhodovania? 

Kde sa rozožne svetlo, tma mizne. Dnes zapálim svetlo do tej oblasti môjho života, kde vnímam najväčšiu tmu. Kde možno ani neviem, že mám tmu, lebo nemám dobré svetlo...

Čas na spytovanie svedomia

Nevytvárajú rôzne mienky, dohady, konšpirácie tmu v mojom srdci? Nepatrím medzi tých, čo všetko spochybňujú, kritizujú? Nerepcem proti rozhodnutiam zákonitých predstavených? Mám v sebe radosť z toho, že plním Božiu vôľu?

Úkon kajúcnosti

• Dialogicky, ak sa modlia viacerí.

Pane Ježišu, ty si bol poslaný uzdraviť skrúšených srdcom: Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Ty si prišiel volať hriešnikov: Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.

Ty sedíš po pravici Otca, aby si nás zastával: Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do života večného. Amen.

Pieseň: Resucito

(https://www.youtube.com/watch?v=7nxkKDfadd8)

R. Z mŕtvych vstal Pán, z mŕtvych vstal Pán, 

z mŕtvych vstal Pán, aleluja!

Aleluja, aleluja, aleluja, z mŕtvych vstal Pán, 

1. Smrť, kdeže si, ó, smrť? Kde je moja smrť, kde je tvoje víťazstvo? R.

2. Radujte sa, radujte sa, bratia, lebo ak sa dnes milujeme, to preto, že on z mŕtvych vstal! R.

3. Ak s ním zomierame, s ním aj žiť budeme, s ním spievať budeme: Aleluja!

Desiatok ruženca

• Svoju modlitbu zakončme desiatkom ruženca – modlitbou k tej, ktorá bola nositeľkou Svetla. A dodatky zamerajme na tajomstvo Krista – Svetla sveta. 

Modlitba v siedmom a ôsmom týždni obmedzení

• V úvode týchto textov musím dať krátke vysvetlenie. Do modlitby som totiž ako prvý text zaradil jeden z takzvaných preklínacích žalmov. Bežne sa tieto žalmy či časti žalmov, ktoré obsahujú slová preklínania, nepoužívajú – ani pri slávení sviatosti, ani v modlitbe Liturgie hodín. Ale pretože ako súčasť Svätého písma sú Božím slovom a za autora väčšiny z nich sa pokladá kráľ Dávid, Boží muž a Boží prorok, nebojme sa ich zaradiť do svojej modlitby. K tomu však potrebujeme vedieť niekoľko vecí.

1. Slovo preklínací v žiadnom prípade tu neznamená nejakú mágiu, prekliatie v zmysle, ako sa to dnes často chápe. V týchto textoch nejde o to, aby sa niekomu stalo to, čo sa v texte hovorí, ale aby sa nastolila Božia spravodlivosť.
2. Preklínacie žalmy sú volaním človeka, ktorý je v bezvýchodiskovej situácii, Vie, že nekonal zle, no jeho nepriatelia mu na základe svojej moci robia neodvrátiteľné zlo. Preto žalmista vo svojej bezmocnosti volá k Bohu o záchranu.
3. Preklínacie žalmy nemajú za cieľ priviesť či privolať spomínané zlo na nepriateľa, ale oslavu Boha, ktorý prejavením svojej moci zachráni tých, čo k nemu s dôverou volajú.
4. K preklínacím žalmom sa uchyľujeme v situácii bezmocnosti voči násiliu, zlobe, rúhaniu. Vyjadrujú vnútro trpiaceho človeka, ktorý však netúži po pomste a zničení nepriateľa, ale po radikálnom zásahu Boha v prospech ohrozeného človeka.
5. Pri modlitbe preklínacích žalmov nikdy ich slová nevťahujeme na konkrétneho človeka. Veď naším jediným nepriateľom je v podstate len diabol, nie nejaký človek, pre ktorého máme vyprosovať milosrdenstvo a spásu.

• Takto poučení a povzbudení sa poďme modliť.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Bože, príď mi na pomoc! Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať! Lebo moja duša sa chveje pred tým, čo sa deje vo svete. Dovoľ mi kričať s kráľom Dávidom a naliehavo ťa vzývať, aby sa zjavila tvoja moc na pohanoch a tvoja milosť na tvojich vyvolených.

Čítanie z Knihy žalmov (Ž 109)

Bože, chvála moja, nemlč,

lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.

Hovoria proti mne lživým jazykom,

zahŕňajú ma nenávistnými rečami

a napádajú ma bez príčiny.

Za moju lásku broja proti mne;

ale ja sa modlím.

Zlom sa mi odplácajú za dobré

a nenávisťou za lásku.

Postav nad neho hriešnika.

Žalobca nech stojí po jeho pravici.

Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený

a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

Jeho dní nech je čím menej

a jeho úrad nech prevezme iný.

Jeho deti nech ostanú sirotami

a vdovou jeho manželka.

Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú,

nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

Nech ho úžerník oberie o celý majetok

a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo

a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

Jeho potomstvo nech vyhynie,

nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov

a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

Pán nech ich má stále pred očami

a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným,

ale prenasledoval bedára a žobráka

a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

Miloval kliatbu, nech ho teda postihne;

nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

Preklínanie si obliekal sťa odev,

nech vojde do jeho vnútra ako voda

a do jeho kostí ako olej.

Nech mu je šatou, ktorou sa odeje,

a pásom, ktorým sa vždy opáše.

Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú

a zle hovoria proti mne.

Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň,

veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; zachráň ma,

lebo ja som úbohý a chudobný

a moje srdce je vo mne ranené.

Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa,

striasajú ma ako kobylku.

Od pôstu sa mi podlamujú kolená,

a telo mi chradne bez oleja.

Som im už len na posmech;

keď ma vidia, potriasajú hlavou.

Pomôž mi, Pane, Bože môj,

zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

Nech poznajú, že to tvoja ruka,

že si to ty, Pane, urobil.

Oni nech preklínajú, ty však žehnaj;

nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne,

a tvoj služobník nech sa raduje.

Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú,

a potupa nech ich zahalí ako plášť.

Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami,

budem ho chváliť uprostred zástupov,

lebo on stojí po pravom boku chudáka,

aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Počuli sme Božie slovo.

Ďakujem ti, milovaný Bože, že ti môžem vo všetkom a vždy dôverovať. Že stojíš po boku svojich detí. Že si milosrdný aj k tým, čo ťa nenávidia, lebo nechceš smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Tak, Pane, verný tvojmu slovu, žehnám v tejto chvíli všetkým tvojim nepriateľom s túžbou, aby zakúsili zmenu zmýšľania, robili pokánie a hlásali veľkosť tvojej dobroty a milosrdenstva voči nim. Dovoľ mi v dôvere zvelebovať tvoju láskavosť.

Čítanie z Knihy Sirachovho syna (50, 24 – 26; 21, 1 – 17)

Teraz sa modlime k Bohu vesmíru,

ktorý koná veľké diela po celom svete,

ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni

a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.

Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit

a uvedie pokoj za našich čias

v Izraeli na večné veky!

Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh,

aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.

Chváliť ťa chcem, Pane, môj kráľ,

zvelebovať ťa chcem, Bože, môj spasiteľ.

Chválu chcem vzdávať tvojmu menu,

lebo si mi bol pomocníkom a ochrancom.

Telo si mi vyslobodil zo záhuby,

(zachránil si ma) z osídel zlostného jazyka,

od perí, čo falošne vedia hovoriť,

stal si sa mi pomocníkom proti tým, čo ma utláčajú.

Vyslobodil si ma podľa premnohého milosrdenstva svojho mena

od tých, čo revali proti mne, hotoví hrýzť ma.

Z rúk takých ľudí, ktorí mi číhali na život,

a z prehrozného súženia, čo ma obkľučovalo;

od dusivého ohňa, čo ma už uzavieral,

ale postaveného uprostred ohňa ma nespálil,

z hĺbky útrob podsvetia, od poškvrneného jazyka,

od falošných slov, zlého vladára a nespravodlivého jazyka.

Až do svojej smrti chcem zvelebovať Pána.

Život mám už veľmi blízko dolu v podsvetí.

Obkľúčili ma zovšadiaľ a nemal som pomocníka,

ohliadal som sa po ľudskej pomoci, ale nebolo nikoho.

Pane, rozpomenul som sa na tvoje milosrdenstvo,

na to všetko, čo si pôsobil od večnosti.

Lebo ty, Pane, ochraňuješ všetkých, ktorí sa spoliehajú na teba,

a vyslobodzuješ ich z moci národov.

Vysoko nad zemou stanovil si mi príbytok

a prosil som, aby ma pominula smrť.

Vzýval som Pána, otca, môjho pána,

aby ma neopustil, keď mi nadíde deň súženia,

ani ma nenechal bez pomoci, keď príde chvíľa násilníkov.

Ustavične chcem vychvaľovať tvoje meno

a vychvaľovať ho budem vyznávaním;

a moja prosba nájde vypočutie.

Lebo si ma vyslobodil zo záhuby

a vytrhol si ma, keď prišlo na mňa zlo.

Preto ťa chcem oslavovať a chválu ti vzdávať

a zvelebovať meno Pánovo.

Počuli sme Božie slovo.

Milovaný Bože, moje srdce je zvlášť ustarostené pre tým mojim bratom a sestrám v tvojom tajomnom tele, v Cirkvi, ktorí majú výzor nábožnosti, ale jej silu popierajú. Prosím, aby sme sa znovu všetci započúvali do tvojho slova a s radosťou, ochotou a poslušnosťou ho plnili. Tvoj Duch nech v nás koná!

Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Timotejovi (3, 1 – 17)

Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, nespoľahliví vo viere. Ale ďaleko sa nedostanú, lebo všetkým bude zjavná ich nerozumnosť, ako bola aj tamtých.

Ty si však nasledoval moje učenie, spôsob života, plány, vieru, zhovievavosť, lásku, trpezlivosť, prenasledovania a utrpenia, ktoré ma stihli v Antiochii, Ikóniu a v Lystre. A aké prenasledovania som podstúpil! Ale Pán ma vyslobodil zo všetkých. Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní. Ale zlí ľudia a zvodcovia budú spieť k horšiemu, budú strhávať do bludu a sami budú blúdiť.

Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.

Počuli sme Božie slovo.

Milovaný Bože, ty vieš, ako túžim po dokonalosti. Nie podľa ľudských kritérií, ale podľa tých tvojich. Teším sa na nebo, že tam uzriem celý svoj život, ako plynul v tvojom objatí a chránený tvojou mocnou rulou. Prenes ma, prosím, teraz v duchu do nebeského Jeruzalema a rozradostni moju dušu, keď končím svoju modlitbu za tvoj ľud v tomto čase pandémie.

Čítanie z Knihy zjavenia (21, 1 – 27; 22, 1 – 5)

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“

A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ A hovoril: „Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé.“ A povedal mi: „Stalo sa! Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom. Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“

A prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmi ranami, a povedal mi: „Poď ukážem ti nevestu Baránkovu manželku!“ A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.

Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. Zmeral aj jeho hradby; mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho zlata podobného čistému sklu. Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. Dvanásť brán je dvanásť  perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.

Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. 26 A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.

Počuli sme Božie slovo.

Otče náš... Zdravas Mária... Sláva Otcu... Odpočinutie večné...

Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého a privedie do večného života.

Modlitba v destiatom týždni obmedzení

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

• Do dnešnej modlitby sme vybrali texty svätého Gregora Nazianzského, svätého Augustína a svätej Brigity Švédskej z Liturgie hodín. Pri ich čítaní budeme vo svojom vnútri počúvať, ktoré slová či myšlienky v nás osobitne rezonujú a budeme na ne odpovedať osobnou modlitbou alebo posvätným tichom pred Pánom.

Aby náš modlitbový čas bol plodný, poprosme láskavého Boha o odpustenie našich previnení. Zvlášť sa zamerajme na tie, ktoré narúšali naše vzťahy s blízkymi či vzdialenými ľuďmi, vrátane predstaviteľov štátu alebo Cirkvi.

• (Ticho na vyznanie hriechov + ľútosť)

Ježišu, ty si cesta, ktorá vedie k Otcovi: Pane zmiluj sa.

Ty si pravda, ktorá osvecuje ľudstvo: Kriste, zmiluj sa.

Ty si život, ktorý obnovuje celý svet: Pane, zmiluj sa.

Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do večného života. Amen.

Modlime sa: (Rímsky misál, Iné modlitby za pokoj)

Bože, milovník a pôvodca jednoty, svárlivý duch ťa nemôže chápať a srdce plné nenávisti sa zatvára pred tebou; daj, aby všetci, čo žijú svorne, vytrvali v dobrom, a tí, čo žijú v nepriateľstve, nech sa zmieria a zabudnú na krivdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov. Amen.

Komentár k prvému čítaniu

Po úkone kajúcnosti a modlitbe za pokoj nechajme za sebou všetko, čo nám v posledných dňoch či týždňoch rozbúrilo srdce a počúvaním slov veľkých ľudí Cirkvi upriamme svoju myseľ i celú svoju bytosť na to, čo je podstatné. V prvom čítaní na nesmiernu veľkosť darov, ktoré sme dostali príchodom Ježiša Krista a naším začlenením sa do jeho vykupiteľského diela skrze krst.

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského

Obdivuhodná výmena

Sám Boží Syn, ktorý bol pred vekmi, neviditeľný, nekonečný, netelesný, Počiatok z Počiatku, Svetlo zo Svetla, zdroj života a nesmrteľnosti, odlesk Pravzoru, nemeniteľná pečať, vo všetkom verný obraz, slovo a múdrosť Otca – on zostupuje k svojmu obrazu, kvôli telu si berie telo a pre moju dušu sa spája s rozumovou dušou, aby podobné podobným očistil. Prijíma všetko ľudské okrem hriechu. Počal sa z Panny, ktorej dušu i telo vopred posvätil Duch Svätý, lebo bolo treba aj rodeniu vzdať česť a vyznačiť aj panenstvo: Boh sa zjavil v ľudskej prirodzenosti, v jednote dvoch protikladov – ľudskej a božskej prirodzenosti – tak, že jedna božstvo darovala, druhá si ho osvojila.

On iných obohacuje, a sám sa stáva chudobným; prijíma úbohosť môjho tela, aby som ja získal bohatstvo jeho božského života. On, ktorý má plnosť, vzdal sa všetkého; na krátky čas sa zriekol svojej slávy, aby som sa ja stal účastným jeho plnosti.

Aké bohatstvo dobroty! Aké tajomstvo spásy kvôli mne! Prijal som Boží obraz, a neustrážil som si ho. On prijal moje telo, aby aj obraz zachránil, aj telu získal nesmrteľnosť: uzavrel s nami druhú zmluvu, oveľa obdivuhodnejšiu, ako bola prvá.

Bolo treba, aby si Boh vzal ľudskú prirodzenosť, a tak posvätil človeka. Tak sa Boh rozhodol poraziť tyrana, oslobodiť nás a priviesť k sebe prostredníctvom Syna. Kristus koná všetko na slávu Otca, ktorému sa vo všetkom zjavne podriaďuje.

On položil svoj život za ovce. Prišiel ako dobrý pastier za stratenou ovcou na vrchy a kopce, na ktorých si ty prinášal obety modlám. Keď našiel stratenú ovcu, vzal ju na tie plecia, na ktorých niesol drevo kríža, a priniesol ju späť do večného života.

Za lampou Predchodcu prichádza najjasnejšie Svetlo, za hlasom Slovo, za družbom Ženích, ktorý Pánovi pripravuje vynikajúci ľud a očisťuje ho vodou, aby mohol prijať Ducha.

Potrebovali sme Boha, ktorý si vzal telo a zomrel, aby sme my žili. S ním sme zomreli, aby sme sa očistili; s ním sme vstali z mŕtvych, pretože sme s ním zomreli, a s ním sme oslávení, lebo s ním sme vstali z mŕtvych.

• Zotrvajme v tichosti pri myšlienkach, ktoré v nás vyvoláva tento opis Božieho diela. 
• (Po chvíľke:)

Pane Ježišu, kvôli obrazu si si zobral telo, aby si aj obraz zachránil, aj telu získal nesmrteľnosť. Ďakujem ti!

Pane Ježišu, prijal si úbohosť môjho tela, aby som ja získal bohatstvo tvojho božského života. Ďakujem ti.

Pane Ježišu, tvoj Otec sa rozhodol poraziť tyrana, oslobodiť ma a priviesť k sebe tvojím prostredníctvom. Ďakujem ti.

Pane Ježišu, s tebou som zomrel, aby som sa očistil. Ďakujem ti.

Pane Ježišu, s tebou som vstal z mŕtvych, pretože som s tebou zomrel. Ďakujem ti.

Pane Ježišu, s tebou som oslávený, lebo s tebou som vstal z mŕtvych. Ďakujem ti.

• Prípadné ďalšie poďakovania na základe prečítaného textu.

Komentár k druhému čítaniu

• Nasledujúci text sa v Liturgii hodín číta v posledný deň cirkevného roka. Svätý Augustín hovorí o speve Aleluja. Teraz v obavách, aby raz zaznelo šťastné a spokojné vo večnosti.

Z Rečí svätého biskupa Augustína

Spievajme Aleluja dobrému Bohu, ktorý nás zbavuje zlého

Tu spievajme Aleluja ešte v obavách, aby sme ho tam mohli raz spievať pokojne. Prečo tu v obavách? Chceš, aby som sa nebál, keď čítam: „Či nie je skúškou život človeka na zemi?“ Chceš, aby som sa nebál, keď sa mi ešte hovorí: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“? Chceš, aby som sa nebál tam, kde je také časté pokušenie, že nám to predpisuje sama modlitba, keď hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“? Každý deň sme prosebníkmi, každý deň dlžníkmi. Chceš, aby som bol pokojný tam, kde každý deň prosím o odpustenie hriechov, o pomoc v nebezpečenstvách? Keď poviem pre minulé hriechy: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,“ pre budúce nebezpečenstvá hneď dodávam a pripájam: „Neuveď nás do pokušenia.“ Ako môže byť s ľudom dobre, keď so mnou volá: „Zbav nás zlého!“? A predsa, bratia, ešte v tomto zlom spievajme Aleluja dobrému Bohu, ktorý nás zbavuje zlého.

Aj tu uprostred nebezpečenstiev, uprostred pokušení aj iní, aj my spievajme Aleluja. „Lebo Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily.“ Teda aj tu spievajme Aleluja. Človek je ešte vinný, ale Boh je verný. Nehovorí: Nedovolí vás skúšať, lež: „Nedovolí vás skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste mohli vydržať.“ Prišiel si do pokušenia, ale Boh dá aj východisko, aby si v pokušení nezahynul. Aby si sa ako hlinený hrniec formoval kázaním a vypálil v súžení. Ale keď vchádzaš, mysli na východisko, lebo Boh je verný: „Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod.“

Ale potom, keď sa toto telo stane nesmrteľným a neporušiteľným, zanikne každé pokušenie. Lebo „telo je síce mŕtve“. Prečo je mŕtve? „Pre hriech, no Duch je život.“ Prečo? „Pre spravodlivosť.“ Zanechávame teda mŕtve telo? Nie, ale počúvaj: „No ak vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Krista z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá.“ Teraz je telo ešte živočíšne, potom bude duchovné.

Aké šťastné, aké pokojné tam bude to Aleluja a bez protivníka! Tam nik nebude nepriateľom, nik neprestane byť priateľom. Tam chvália Boha, aj tu chválime Boha. Ale tu v obavách, tam pokojní. Tu smrteľní, tam veční víťazi. Tu v nádeji, tam v skutočnosti. Tu na ceste, tam vo vlasti.

Teraz teda, bratia moji, spievajme, nie na príjemný odpočinok, ale na chuť do práce. Tak, ako si spievajú cestujúci: Spievaj, ale kráčaj! Spevom si nadľahčuj prácu a neoddávaj sa záhaľke. Spievaj a kráčaj! Čo to znamená, kráčaj? Napreduj, napreduj v dobrom! Lebo podľa Apoštola sú aj takí, čo spejú k horšiemu. Ak napreduješ, kráčaš. Ale napreduj v dobrom, napreduj v pravej viere, napreduj v dobrých mravoch! Spievaj a kráčaj!

• Spev Aleluja – v akomkoľvek nápeve, aj vlastnom, alebo nejaká veľkonočná pieseň.

Komentár k tretiemu čítaniu

Keď sme prejavili vďačnosť Ježišovi sa jeho príchod a v obavách spievali zo srdca Aleluja, pozrime sa na Ježišovu lásku k nám očami svätej Brigity Švédskej. Jej modlitba nech nám znovu a znovu napĺňa srdce vďačnosťou a spevom Aleluja, ktorý bude viac o šťastí ako o obavách.

Z Modlitieb pripisovaných svätej Brigite

Pozdvihnutie mysle ku Kristovi Spasiteľovi

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si predpovedal svoju smrť a pri Poslednej večeri obdivuhodne premenil hmotný chlieb na svoje drahocenné telo. Aj za to, že si ho s láskou podal apoštolom na pamiatku svojho záslužného umučenia a svojimi vzácnymi svätými rukami si im umyl nohy, čím si najpokornejšie ukázal svoju veľkú poníženosť.

Buď uctený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si zo strachu pred umučením a smrťou potil krv zo svojho nevinného tela, a predsa si dokonal naše vykúpenie, ako si sa ho rozhodol uskutočniť, a tak si najjasnejšie ukázal svoju lásku voči ľudskému pokoleniu.

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si sa dal odviesť ku Kajfášovi, a hoci si sudcom všetkých, ponížene si dovolil, aby ťa vydali Pilátovmu súdu.

Sláva ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za posmech, ktorý si podstúpil, keď si stál odetý do purpuru, ostrým tŕním korunovaný, aj za to, že si najtrpezlivejšie znášal, keď ti bezbožníci pľuli do vznešenej tváre, zakryli oči a špinavými rukami ťa hrubo bili po tvári a po hlave.

Chvála ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si trpezlivo dovolil, aby ťa priviazali k stĺpu, neľudsky zbičovali, zakrvaveného priviedli pred Pilátovu súdnu stolicu a ukázali ťa ako nevinného Baránka.

Buď uctený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si sa dal so svojím vznešeným celým krvavým telom odsúdiť na smrť na kríži, že si na svojich svätých boľavých pleciach niesol kríž, a keď ťa zúrivo priviedli na miesto umučenia a vyzliekli zo šiat, nechal si sa pribiť na drevo kríža.

Buď naveky uctený, Pane, Ježišu Kriste, za to, že si v takej úzkosti svojím dobrotivým pohľadom lásky pokorne zhliadol na svoju vznešenú matku, ktorá nikdy nezhrešila a vôbec nikdy nesúhlasila ani s najmenším hriechom; a aby si ju potešil, zveril si ju do vernej ochrany svojmu učeníkovi.

Buď naveky zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si vo svojej smrteľnej úzkosti dal všetkým hriešnikom nádej na odpustenie, keď si milosrdne prisľúbil rajskú slávu zločincovi, ktorý sa na teba obrátil.

Večná chvála ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za každú hodinu, ktorú si vydržal na kríži za nás hriešnikov v najväčšej horkosti a úzkosti; lebo tvoju ušľachtilú dušu strašne prenikali a tvoje najsvätejšie srdce kruto prerážali najostrejšie bolesti, čo vychádzali z tvojich rán, kým si so slabnúcim srdcom šťastne nevydýchol dušu a s naklonenou hlavou neodovzdal sa pokorne do rúk Boha Otca, až si zomrel v tele a ostal celkom chladný.

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si svojou predrahou krvou a presvätou smrťou vykúpil duše a že si ich milosrdne z vyhnanstva priviedol späť do večného života.

Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si si pre našu spásu nechal kopijou prebodnúť bok a srdce a že si prúdom vylial z toho istého boku svoju predrahú krv a vodu, aby si nás vykúpil.

Sláva ti, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si chcel, aby tvoji priatelia sňali tvoje požehnané telo z kríža a vložili ho do náručia tvojej prebolestnej matky, a že si dovolil, aby ťa ona zavinula do plachiet a pochovala do hrobu a aby ťa tam vojaci strážili.

Buď naveky uctený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si tretieho dňa vstal z mŕtvych a zjavil si sa živý tým, ktorým si sa chcel zjaviť; že si po štyridsiatich dňoch pred očami mnohých vystúpil do neba a čestne si tam umiestnil svojich priateľov, ktorých si vyslobodil z podsvetia.

Jasot a večná chvála ti, Pane, Ježišu Kriste, za to, že si zoslal do sŕdc učeníkov Svätého Ducha a ich ducha obohatil nesmiernou božskou láskou.

Buď zvelebený, pochválený a oslávený naveky, môj Pane, Ježišu, za to, že sedíš vo svojej božskej sláve na tróne vo svojom nebeskom kráľovstve a žiješ v tele so všetkými svojimi svätými údmi, ktoré si si vzal z tela Panny. A takto prídeš v deň súdu súdiť duše všetkých živých i mŕtvych, lebo ty žiješ a kraľuješ s Otcom i Duchom Svätým na veky vekov. Amen.

• Spev piesne Teba, Bože, chválime (JKS č. 525)

Komentár k štvrtému čítaniu

Mnoho ľudí sa vyhovára, že nevie spievať. A nespieva. No my ako nové stvorenia sme povolaní svojím spevom ohlasovať veľké Božie diela, jeho milosrdenstvo voči nám a jeho lásku, ktorou nás zahŕňa. Mlčať nesmieme, spievať nevieme. Ako to vyriešiť? Či predsa len môžeme spievať? Počúvajme slová svätého Augustína.

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

Dobre spievajte Bohu s jasotom

„Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne. Spievajte mu novú pieseň.“ Zoblečte starobu, poznáte novú pieseň. Nový človek, nový zákon, nová pieseň. Nová pieseň nepristane starým ľuďom. Naučia sa ju iba noví ľudia, ktorých milosť obnovila zo stariny a patria už do nového zákona, ktorým je nebeské kráľovstvo. Za ním vzdychá každá naša láska a spieva novú pieseň. Nech spieva novú pieseň nie jazykom, ale životom.

„Spievajte mu novú pieseň, dobre mu spievajte.“ Každý sa pýta, ako má spievať Bohu. Spievaj mu, ale nie zle. Nechce, aby si urážal jeho sluch. Dobre spievajte, bratia. Keby ti pred nejakým dobrým hudobníkom povedali: Spievaj tak, aby si sa mu páčil, bál by si sa spievať bez nejakého hudobného vzdelania, aby si sa umelcovi neznepáčil. Lebo to, čo neodborník na tebe nezbadá, umelec vytkne. Kto by sa ponúkol, že dobre zaspieva Bohu, ktorý tak posudzuje speváka, tak všetko hodnotí a tak všetko počuje?! Kedy môžeš predviesť také dokonalé spevácke umenie, aby si sa v ničom neznepáčil takému dokonalému sluchu?!

Pozri, ako keby ti on radil, ako máš spievať: Nehľadaj slová, akoby si mohol vysloviť niečo, čo by potešilo Boha. Spievaj s jasotom. Lebo dobre spievať Bohu znamená spievať s jasotom. Čo znamená spievať s jasotom? Zbadať, že nemožno slovami vyjadriť, čo spieva srdce. Veď tí, čo spievajú v žatve alebo vo vinici, alebo pri nejakej inej usilovnej práci, začnú veselo plesať slovami piesní, ale potom akoby ich naplnila taká radosť, že ju už nemôžu vyjadriť slovami a nechajú slabiky a slová a prechádzajú na zvuky jasotu.

Jasot je nejaký zvuk, ktorý prezrádza, že sa v srdci rodí niečo, čo nemožno vysloviť. A komu viac patrí taký jasot ako nevýslovnému Bohu? Veď koho nemôžeš vysloviť, je nevýslovný. A keď ho nemôžeš vysloviť, a mlčať nesmieš, čo iné ti ostáva, iba jasať? Aby sa srdce radovalo bez slov a nesmiernu šírku radosti neobmedzovali slabiky: „Dobre mu spievajte s jasotom.“

• Spievaj.
• Ak chceš inšpiráciu, tak tu jedna je: https://www.youtube.com/watch?v=zoS8Lgmlii0
• Je to po španielsky, ale slová sú jednoduché: Žije Ježiš, náš Pán!
• Zakonč modlitbu so zdvihnutými rukami a spievajúcim srdcom. Spievaj Pánovi svoju novú pieseň.

Poznámka na koniec

• Tieto texty sme vyberali s túžbou povzbudiť účastníkov neobmedzenej modlitby v čase obmedzení k tomu, aby mali srdcia zamerané na podstatné. Byť s Ježišom – to nám nikdy nikto nemôže zakázať, nikto nemôže obmedziť našu lásku k nemu. Len my sami. Neurobme to, prosím.

Modlitba v jedenástom týždni obmedzení

Pane, otvor moje pery. A moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

R. Pán je už blízko, poďte, klaňajme sa mu.

Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. S plesaním vstupujte pred jeho tvár. R.

Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. R.

Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; chváľte ho a velebte jeho meno. R.

Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie. R

Milovaný Bože, ďakujem ti za Žalm 100, ktorý som sa práve modlil. Ďakujem ti za jeho prepojenie s adventným očakávaním, ktorého naplnenie sa blíži – nielen vianočné, ale aj to konečné, keď sa tvoj Syn zjaví v sláve. Túžim túto hodinu modlitby prežiť pred tebou sprevádzaný, vedený a napĺňaný práve týmto žalmom. Veď tak jasne hovorí o tom, aký si k nám dobrý.

Keď sa idem s tebou rozprávať, teda modliť sa, neraz som bez nálady, niekedy dokonca aj skleslý a rozladený z toho, čo sa deje vo svete i v našej vlasti v dobe pandémie. No ty ma vyzývaš, aby sme k tebe, pred tvoju tvár prichádzal s radosťou, dokonca s plesaním. Tak to teda tak robím. 

Zapaľujem sviecu, ktorá mi hovorí o tvojom svetle: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).

K svieci kladiem obraz Panny Márie, Rannej hviezdy, Zorničky vykúpenia: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou... Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1, 28. 42).

A dvíham ruky k tebe, svojmu Bohu, a vzbudzujem v sebe radosť i plesanie, lebo ty si môj Boh. Aleluja!

• Zotrvaj v oslave svojho Boha, možno piesňou, modlitbou v jazykoch, spomínaním veľkých Pánových diel v dejinách vykúpenia...

Modlime sa: Bože, Otecko nás, teba patrí celá zem a klania a zvelebuje ťa všetko tvoje stvorenie. Prosím, pomôž aj nám, ľuďom obdarovaným slobodnou vôľou, uzrieť tvoje veľké diela a s radosťou ti slúžiť modlitbou, ohlasovaním vykúpenia a skutkami lásky, aby všetci spoznali teba i tvojho milovaného Syna i Ducha Svätého, Najsvätejšiu Trojicu, lebo ty si Boh plný lásky a dobroty, v tebe niet nijakej tmy. O to ťa prosíme v mene Ježiša Krista. Amen.

• Úvod k prvému čítaniu:

Text, ktorý teraz budeme čítať, by mal každý vedieť naspamäť a vracať sa k nemu zvlášť vo chvíľach, keď sa zdá, že svet sa rúti do záhuby. Lebo to je len zdanie. Pravda je iná. Takáto:

Čítanie z Listu Efezanom (1, 3 – 14)

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,  ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, 

ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.

V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.

V ňom, veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.

Počuli sme Božie slovo

Toto čítanie vymenúva hlavné dôvody, prečo môžeme a máme vstupovať pred Pána s radosťou i plesaním. Tak znovu spievame Žalm 100 s týmto responzóriom:

R. Otče, ty nás zjednocuješ v Kristovi.

• Úvod k druhému čítaniu:

Sväté písmo na mnohých miestach hovorí o tom, že Boh je náš stvoriteľ a starostlivý otec. Mojžiš používa obraz orla, ktorý sa stará o svoje mláďatá.

Čítanie z Knihy Deuteronómium (32, 1 – 12)

Počujte, nebesia, budem hovoriť; zem nech načúva slová mojich úst. Nech prší ako dážď moja náuka, nech padajú ako rosa moje výroky, ako dážď na rastliny, ako kvapky na trávnik; lebo budem vzývať meno Pánovo: vzdajte česť nášmu Bohu.

On je skala, jeho diela sú dokonalé, lebo sú spravodlivé všetky jeho cesty. Boh je verný a niet v ňom neprávosti, spravodlivý je a priamy.

Zhrešili proti nemu odrodilí synovia svojou špinavosťou; pokolenie podlé a zvrátené. Takto sa odplácate Pánovi, ľud hlúpy a nerozumný? Nie je on tvoj otec, ktorý si ťa vybral, ktorý ťa utvoril a upevnil?

Spomeň si na dávne dni, rozmýšľaj o všetkých pokoleniach; opýtaj sa svojho otca a on ti dosvedčí i tvojich starcov a povedia ti.

Keď Najvyšší vymedzoval národy, keď oddeľoval Adamových synov, národom určil hranice podľa počtu synov Izraela; Pánovým podielom je totiž jeho ľud, Jakub jeho dedičným údelom. Našiel ho v pustej krajine,  na mieste hrôzy a uprostred zavýjania púšte; ujal sa ho a dával naň pozor a strážil ho ako zrenicu svojho oka. Ako keď orol durí k letu svoje mláďatá  a krúži nad nimi, tak rozprestiera svoje krídla a zachytáva ho a nesie ho na svojich perutiach. Pán sám bol jeho vodcom a nepomáhal mu nijaký cudzí boh.

Počuli sme Božie slovo.

Máme vzdať česť nášmu Bohu. A ako? Tým, že uznáme jeho vládu nad sebou, že zanecháme svoj hriech a vyznáme, že on je náš Otec. Starostlivý Otec. Tak znovu spievame Žalm 100 s týmto responzóriom:

R. Bože, sme tvoj ľud a ty si náš vodca.

• Úvod k tretiemu čítaniu:

Keď nás žalmista vyzýva vstupovať do Pánových brán, do jeho nádvorí, možno si kladieme otázku: A kde sú tie brány, kde sú tie nádvoria? Žalmista myslel brány a nádvoria jeruzalemského chrámu. Ježiš nám ukazuje iné brány. Povstaňme a počúvajme, čo nám hovorí.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša (7, 13 – 14)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“

Počuli sme slovo Pánovo.

• Krátke zamyslenie:

Vstupovanie pred Pána, prechádzanie bránou do života je výsadou tých, čo milujú Boha. V Starom zákone vstupovali pred Pána v jeruzalemskom chráme zbožní židia, keď prinášali obety. A raz do roka mohol vojsť do veľsvätyne jeruzalemského chrámu veľkňaz a vykonať tam obrad zmierenia za celý ľud. Ako kresťania máme nesmiernu výsadu, že pred Pána môžeme prichádzať kedykoľvek – s piesňou chvály, s piesňami oslavnými. A máme ešte väčšiu výsadu – môžeme prichádzať k Pánovi spojení s Ježišom Kristom – v Eucharistii. Iste, úzkou bránou pokánia, cestou sebazáporu, obety, skutkov lásky, ale zároveň s veľkou dôverou, že Boh nás počuje i vypočuje. Veď tak to hovorí svätý Ján: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali“ (1 Jn 5, 14 – 15).

Preto prednesme nebeskému Otcovi svoje prosby, posilňovaní naším zjednotením sa s Ježišom.

1. Otecko, nech tvoja Cirkev neprestajne plesá a jasá, aby sme v ťažkostiach a bolestiach sveta mali jasné smerovku, kde je život, kde je svetlo, kde je radosť. Voláme s Ježišom: Otče, tebe sláva naveky!

2. Otecko, nech tesnou bránou a úzkou cestou prechádzajú s nami aj všetci, ktorých si nosíme v srdci. Voláme s Ježišom: Otče, tebe sláva naveky!

3. Otecko, nech na príhovor Panny Márie opustia priestrannú cestu všetci hriešnici a nech sa tvojou mocou privrie široká brána tak, aby tam nik nemohol prejsť do večného zatratenia. Voláme s Ježišom: Otče, tebe sláva naveky!

4. Otecko, sme neraz akoby zakríknutí a bez radosti; svojím Duchom obnov naše srdcia, aby sme denne mnohokrát prichádzali k tebe s piesňami chvály i s piesňami oslavnými. Voláme s Ježišom: Otče, tebe sláva naveky!

5. Otecko, veríme, že nás nesieš ako orol svoje mláďatá; nech nás tvoji anjeli chránia pred útokmi zlého, aby sme ti mohli vždy s dôverou a s Ježišom volať: Otče, tebe sláva naveky!

Otecko, vieme, a veríme, že si vždy s nami, že si dokonale dobrý, svätý, že tvoja vôľa je to najlepšie, čo sa nám môže stať. Preto sa celkom zverujeme do tvojich rúk a odpúšťajúc všetkým, čo sa voči nám previnili, voláme:

Otče náš...

„Lebo Pán je dobrý.“ Tak sa začína posledný verš Žalmu 100. Toto je jedna zo základných právd našej viery. Bohu nemôžeme pripísať nijaké zlo. On je vždy dobrý. Ak sa deje niečo zlé, treba za tým hľadať zlého, nie Boha. On je vždy milosrdný – keď podľahneme vábeniu zla – a vždy verný, stojí na našej strane.

V tejto dôvere počúvajme čítanie o tom, ako Boh definuje sám seba.

Čítanie z Knihy Exodus (34, 5 – 14)

Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno. Potom Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ Tu sa Mojžiš rýchlo vrhol na zem, poklonil sa a povedal: „Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!“ Vtedy on povedal: „Hľa, ja uzavriem zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Budem robiť zázraky, aké sa nestali na celej zemi a medzi všetkými národmi. A všetok ľud, uprostred ktorého žiješ, uvidí Pánovo dielo. Lebo je priam hrozné, čo urobím s tebou! Dávaj dobrý pozor, čo ti dnes prikazujem. Ja vyženiem spred teba Amorejčanov, Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. Chráň sa uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vojdeš, aby ti uprostred teba neboli na skazu. Ale pováľaj ich oltáre, porozbíjaj ich modly a vyrúbaj ich posvätné stromy, lebo sa nesmieš klaňať cudzím bohom. Veď Pánovo meno je Žiarlivý, on je žiarlivý Boh.“

Počuli sme Božie slovo. 

Našli sme milosť v Božích očiach. Volajme k nemu, aby išiel s nami. Aby sme my išli s ním. Znovu spievame Žalm 100 s týmto responzóriom:

R. Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.

• Po chvíli ticha:
• Na záver sa pomodlime desiatok ruženca. Postavme sa po boku Panny Márie a svätého Jozefa v jeruzalemskom chráme a vnímajme, ako prinášajú Dieťa Ježiš. Určite vstupovali pred Božiu tvár s bázňou, no i s plesaním. Môžeme si formulovať vlastné dodatky o tajomstve obetovanie Ježiša v chráme.
• Nezabudni zhasnúť sviecu... 

Vianočný čas obmedzení

Zjavila sa dobrota Boha...

Keď dnes začínam svoju modlitbovú službu v čase obmedzení kvôli pandémii, možno si potrebujem pripomenúť, aký je jej dôvod a cieľ. Nejde mi o to, aby som Pána Boha (spolu s inými) „ukecal“, nech už zruší všetky vírusy a každého uzdraví. Ani o to, aby som ho nejako presvedčil, že moje či naše riešenie je to, ktoré má on realizovať. Ide nám o to, aby sme v tomto čase ohrozenia spoznali svoju dejinnú úlohu, ktorou je ohlasovať dobrotu Boha – vykúpenie v Ježišovi Kristovi.

Vianočné obdobie je skvelé aj tým, že nám ponúka takmer výhradne biblické texty plné nádeje, dôvery, radosti, výzvam k plesaniu a jasotu. Do tohto času modlitby som preto vybral štyri čítania z Knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú ako prvé čítania počas štyroch rôznych formulárov svätej omše na slávnosť Narodenia Pána – na Vigíliu, V noci, Na úsvite a Cez deň.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, poklad dobra a darca života, príď a prebývaj v nás. Očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše. (modlitba k Duchu Svätému z byzantskej liturgie)

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Milovaný Bože, vedený tvojím Svätým Duchom prichádzam v túto hodinu pred teba ja, hriešnik, a dúfajúc v tvoju dobrotu a milosrdenstvo túžim byť s tebou pre dobro a spásu mojich bratov a sestier po celom svete, zvlášť však tých, ktorí v tomto čase zomierajú. Osobitne sa tiež chcem modliť za všetkých, s ktorými som spojený touto neobmedzenou modlitbou v čase obmedzení, aby sa tak oslávilo tvoje sväté meno Otca i Syna i Ducha Svätého teraz i na veky vekov. Amen.

• Krátke spytovanie svedomia

Bože Otče, vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou, Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé. Zmiluj sa nado mnou a odpusť mi moje neprávosti, ktoré z hĺbky srdca ľutujem, lebo ťa vďaka tvojej milosti celým srdcom milujem. Prosím, odpusť mi pre svätú Kristovu krv, ktorú tvoj Syn za mňa vylial na kríži. Verím, že ma miluješ a si so mnou. Ďakujem ti za milosť tvojho zľutovania. Chcem žiť ako tvoje dieťa. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

• Krátky komentár k čítaniu

Izaiášove slová sú potechou pre jednotlivca i pre Boží ľud, ktorý sa nachádza v súžení či porobe. Boh nám dáva nové meno – namiesto Opustená sa máme volať Moja potecha. A namiesto Osamelá dostávame meno Nevesta. Stávame sa potechou pre Boha, ktorý nijakú potechu nepotrebuje... Stávame sa jeho Nevestou... Nepredstaviteľné povýšenie stvorenia, ktoré krstom dostáva božskú prirodzenosť...

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (62, 1 – 5)

Kvôli Sionu neutíchnem, kvôli Jeruzalemu nebudem mať pokoja, kým nezažiari ako svetlo jeho spravodlivosť, kým sa jeho spása nerozhorí ako fakľa.

Potom národy uvidia tvoju spravodlivosť a všetci králi tvoju slávu a budú ťa volať novým menom, ktoré určia Pánove ústa. Budeš žiarivou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke svojho Boha.

Nebudú ťa viac volať Opustená a tvoju krajinu nenazvú viac Osamelá. Ale budú ťa volať Moja potecha a tvoju krajinu Nevesta. Pretože Pán si ťa obľúbil a tvoja krajina dostane manžela.

Ako sa junák snúbi s pannou, tak si ťa vezmú tvoji synovia, a ako ženích má radosť z nevesty, tak z teba bude mať radosť tvoj Boh.

Počuli sme Božie slovo.

• Krátka osobná modlitba nad týmto textom.
• Spev: Panna čistá (JKS 67, najmä slohy 3 – 5)

Krátky komentár k čítaniu

Možno sa cítime počas pandémie, ktorá trvá už takmer rok, akoby vo tme. Ideme síce zo dňa na deň, ale tma nás sužuje. Do takéhoto nášho postavenia nech nám zaznejú slová o svetle, o zlomenom ťažkom jarme, o pokoji, ktorý prináša Pán vo svojom Synovi.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (9, 1 – 3. 5 – 6)

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.

Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť. Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov.

Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.

Jeho moc vzrastie a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve. On ho upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. To všetko vykoná horlivosť Pána zástupov.

Počuli sme Božie slovo.

• Krátka osobná modlitba nad týmto textom
• Spev: Pastieri, pastieri (JKS 68, najmä slohy 3 – 4)

Krátky komentár k čítaniu

Znovu dostávame ďalšie nádherné mená, plné potechy. Lebo prišiel náš Spasiteľ. Ježiš je tu.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (62, 11 – 12)

Hľa, Pán ohlasuje až po končiny zeme: „Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoj spasiteľ. Hľa, jeho odmena s ním a jeho trofeje pred ním. Budú ich volať: Svätý ľud, Pánom vykúpení. A teba budú nazývať: Vytúžená, Mesto neopustené.“

Počuli sme Božie slovo.

• Spev: Žalm 96

Spievajte Pánovi pieseň novú;

spievaj Pánovi, celá zem!

Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.

Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

Zvestujte jeho slávu pohanom

a jeho zázraky všetkým národom.

Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden,

viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov,

ale Pán stvoril nebesia.

Vznešenosť a krása pred jeho tvárou,

moc a veleba v jeho svätyni.

Vzdávajte Pánovi, rodiny národov,

vzdávajte Pánovi slávu a česť,

vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena.

Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,

klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.

Chvej sa pred ním, celá zem,

hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“

Upevnil zemekruh, nepohne sa;

a spravodlivo súdi národy.

Tešte sa, nebesia, plesaj, zem;

nech more zahučí a čo ho napĺňa,

nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.

I zajasajú všetky stromy lesa

pred tvárou Pána, že prichádza,

že prichádza súdiť zem.

Spravodlivo bude súdiť zemekruh

a národy podľa svojej pravdy.

• Krátka osobná modlitba ako „pokračovanie“ žalmu.

Krátky komentár k čítaniu

Moja duša je ako Sion, ktorý bol rozbúraný, ostali z neho rozvaliny, spôsobené dedičným hriechom, možno neskôr mojím vlastným hriechom. Pán sa vrátil a a zachránil moju dušu, svoje sväté mesto.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (52, 7 – 10)

Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj, posla dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu, ktorý hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“

Počúvaj svoje hliadky! Zvyšujú svoj hlas a jasajú všetci, lebo na vlastné oči vidia návrat Pána na Sion.

Radujte sa a vedno plesajte, rozvaliny Jeruzalema, lebo Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem.

Obnažil si Pán svoje sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

Počuli sme Božie slovo.

• Spev: Žalm 98

Spievajte Pánovi pieseň novú,

lebo vykonal veci zázračné.

Víťazstvo je dielom jeho pravice

a jeho svätého ramena.

Pán oznámil svoju spásu,

pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.

Rozpamätal sa na svoju dobrotu

a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu.

Uzreli všetky končiny zeme

spásu nášho Boha.

Na chválu Božiu jasaj, celá zem;

plesajte, radujte sa a hrajte.

Hrajte Pánovi na citare,

na citare a na harfe zunivej.

Za hlaholu trúb a poľníc

jasajte pred tvárou Kráľa a Pána.

Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa,

zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú.

Tlieskajte, rieky, rukami,

jasajte s nimi, vrchy,

pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem.

Spravodlivo bude súdiť zemekruh

a podľa práva národy.

Uvedenie záverečnej modlitby:

Texty, ktoré sme teraz čítali či počúvali, v nás mali vzbudzovať radosť i vďačnosť, vyvolávať potechu a dodávať novú nádej. Možno nič z toho necítime, no aj tak vo viere zaspievajme Bohu hymnus, ktorým Cirkev stáročia chváli svojho Boha. Nech je poďakovaním za rok, ktorý sme prežili. A tiež prosbou o nové požehnanie pre rok, ktorý začíname. Prosme Boha, aby sme boli verní, aby sme boli s ním v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe...

• Spev: Teba, Bože, chválime

Povianočný čas obmedzení

• Tento sprievodca neobmedzenou modlitbou v čase obmedzení je veľmi jednoduchý a stručný. Vychádza z textu 18. kapitoly Knihy Genezis, ktorý je uvedený ďalej ako tri osobitné čítania.
• Modliaci môže využiť štruktúru tohto textu na vytvorenie obsahu vlastnej modlitbovej hodiny.

1. Pohostenie pre Pána

Čítanie z Knihy Genezis (18, 1 – 15)

A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi a povedal: „Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka; donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom! Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“ Abrahám sa poponáhľal do Sárinho (oddelenia) stanu a povedal: „Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!“ Potom Abrahám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho. Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. Tu sa ho opýtali: „Kde je tvoja žena Sára?“ On odpovedal: „Tu v stane.“ Vtedy mu on povedal: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna.“ Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo, čo sa stáva ženám. Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, mysliac si: „Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!“ Tu Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: »Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?« Je azda Pánovi nejaká vec nemožná? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!“ Sára zapierala: „Ja som sa nesmiala!“ Bála sa totiž. On však povedal: „Nie. Smiala si sa.“ 

• Osobná modlitba zameraná na vytvorenie priestoru pohostenia pre Pána. Podobne ako Abrahám – rád sa ponáhľam, aby som pripravil Pánovi hostinu. Ako Abrahám bežím, aby som mu urobil radosť pohostením. Čím môžem pohostiť Pána v hĺbke svojho srdca? Vnímam, ako Pán reaguje na moje pohostenie? Možno mi vyznáva lásku...

2. Spoznanie zla a trestu

Čítanie z Knihy Genezis (18, 16 – 21)

Mužovia sa potom odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. A Pán prehovoril: „Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! Veď z Abraháma sa má stať veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. Nuž oznámim mu to, lebo on prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe zachovávať Pánovu cestu, konať podľa spravodlivosti a práva, aby tak Pán splnil Abrahámovi všetko, čo mu prisľúbil.“ Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ 

• Osobná modlitba na uvedomenie si zloby v našom svete, v našom národe... Čo mi Pán ukazuje ako najväčší problém našej doby? Ani nie v nejakom veľkom meradle, ale možno v obci, v ktorej žijem? Či vo mne samom?

3. Prosby o milosrdenstvo

Čítanie z Knihy Genezis (18, 22 – 32)

Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“ Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa, opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ A on mu ďalej hovoril: „A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal: „Neurobím to kvôli štyridsiatim.“ Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ A zasa povedal: „Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim.“ A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto. 

• Osobná modlitba ako modlitba príhovoru o Božie milosrdenstvo pre konkrétnych ľudí, ktorých zlé či neprávne konanie vnímam. Prípadne aj modlitba pokánia a ľútosti, ak mi Boh odhalil nejaké moje zlyhania.

Na záver modlitba 99. žalmu:

Pán kraľuje, traste sa, národy;

tróni nad cherubmi, chvej sa, zem.

Veľký je Pán na Sione,

a vyvýšený nad všetky národy.

Oslavujte jeho meno veľké a úžasné,

lebo je sväté.

Mocný kráľ spravodlivosť miluje:

ty si ustanovil, čo je správne,

právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.

Velebte Pána, nášho Boha,

a padnite k jeho nohám,

lebo je svätý.

Mojžiš a Áron, jeho kňazi,

a Samuel, ctiteľ jeho mena,

vzývali Pána a on ich vypočul,

z oblačného stĺpa k nim hovoril.

A zachovávali jeho svedectvo

a prikázania, ktoré im dal.

Pane, Bože náš, ty si ich vypočul,

Bože, ty si bol k nim milostivý,

no nenechal si bez trestu ich priestupky.

Velebte Pána, nášho Boha,

na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte,

lebo svätý je Pán, Boh náš.

Sláva Otcu...

Modlitba v ďalšom týždni obmedzení (od 25.01.)

Milovaný Bože, keď sa dnes prichádzam modliť počas hodiny neobmedzenej modlitby v čase obmedzení, začínam vďakou za človeka, ktorý svoju modlitbovú službu práve končí. Ďakujem ti, že si ho viedol v modlitbe a chránil, keď stál v prvej línii oslavy tvojho svätého mena a zároveň boja proti zlu. Chráň ho a požehnávaj celý týždeň, až kým opäť neprevezme službu v tomto modlitbovom zápase.

• Dnešnú modlitbu začínam vďakou (pozri napr. https://youtu.be/QfRBpc2qbXQ)

R: [: Prichádzame k tebe, Pane, so srdcom plným radosti a spoločne ti chceme poďakovať. :]

1. Za dni, ktoré nám dávaš, ti ďakujeme. Za všetky plody zeme ti ďakujeme. A tiež za prácu, za radosti života ti ďakujeme. R.

2. Za všetky tvoje slová ti ďakujeme. Lebo si nám dal život, ti ďakujeme. A tiež za Cirkev, ktorá nás spája, ti ďakujeme. R.

Milovaný Bože, zdá sa, že s pandémiou budeme musieť žiť ešte dlho. Ďakujem ti, že máš všetko v rukách. Že sa nemusím báť nasledujúcich dní, mesiacov. Osobitne ti ďakujem za všetkých vedcov, ktorí sa podieľajú na vývoji vakcín. Ďakujem ti, že ich múdrosť je tvojím darom pre celé ľudstvo. 

Nedávno som uvažoval nad tým, aké nesmierne dobro musela priniesť druhá svetová vojna, keď si ju dovolil. Určite ti počas nej krvácalo srdce nad toľkou krutosťou a zlobou, no zároveň verím, že každé jedno zlo si využil na dobro, ktoré to zlo nesmierne presahuje. 

Preto aj v našej situácii pandémie verím, že raz uvidíme všetko dobro, ktoré z nej vzíde a ktoré nesmierne prevýši zlo, ktoré sa s ňou spája. 

Ďakujem ti:

    • za každého zomrelého, lebo si ho určite bral do svojich dlaní, aby sa mohol k tebe privinúť;

    • za každého chorého, lebo určite si s ním v jeho utrpení a si jeho oporou;

    • za každého lekára, lebo ty mu dávaš schopnosť byť pri tých, ktorí potrebuj jeho pomoc;

    • za každého zdravotníka, lebo ty si jeho silou vo vyčerpávajúcich službách;

    • za každého vo vláde, lebo ty mu dávaš silu niesť bremeno rozhodovania;

    • za každého, kto vytrvalo a trpezlivo plní nariadenia, zameranú na záchranu mnohých životov;

    • za tých, ktorí tie nariadenia nerešpektujú, lebo si myslia, že sú múdrejší;

    • za seba, že som tvoj v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe...

    • ... pridaj vlastné poďakovania

Krátky komentár k čítaniu:

• Ako čítanie si dnes zoberme žalm, ktorý pápež František odporúčal modliť sa v Roku milosrdenstva. Niektoré myšlienky tohto žalmu nás môžu zaskočiť – veď sa hovorí o zabíjaní –, ale dôležité je vnímať, že nech ľudia urobia čokoľvek, Pánovo milosrdenstvo dokáže byť väčšie a prevyšuje zlo, ktoré žalmista spomína...

Čítanie z Knihy žalmov (Ž 135)

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné. Oslavujte Boha nad bohmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné. Oslavujte Pána nad pánmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On jediný koná veľké zázraky, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On múdro stvoril nebesia, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On rozprestrel zem nad vodami, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On stvoril veľké svetlá, lebo jeho milosrdenstvo je večné: slnko, aby panovalo vo dne, lebo jeho milosrdenstvo je večné, mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On pobil egyptských prvorodencov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On vyviedol Izraela spomedzi nich, lebo jeho milosrdenstvo je večné; mocnou rukou a vystretým ramenom, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On rozdelil Červené more na dve časti, lebo jeho milosrdenstvo je večné. A Izraela previedol jeho stredom, lebo jeho milosrdenstvo je večné. V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On previedol svoj ľud cez púšť, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On pobil význačných kráľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. A pozabíjal mocných kráľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. Sehona, kráľa amorejského, lebo jeho milosrdenstvo je večné; a Oga, kráľa Bášanu,  lebo jeho milosrdenstvo je večné;

a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné; za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On pamätal na nás v našom ponížení, lebo jeho milosrdenstvo je večné. A oslobodil nás od našich nepriateľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. On dáva pokrm každému stvoreniu, lebo jeho milosrdenstvo je večné. Oslavujte Boha nebies, lebo jeho milosrdenstvo je večné. 

Počuli sme Božie slovo.

Úvod k pokračovaniu modlitbovej služby

• Druhú časť našej modlitby dnes tvorí pokora. Možno sa nám pri predošlej modlitbe vďaky chvíľami búrila myseľ, keď sme mali ďakovať za našu vládu či iných ľudí, s krokmi a rozhodnutiami ktorých sa možno ťažko zmierujeme. Potrebujeme však hľadať v takých situáciách správny postoj. A určite ním nie je hnev, šomranie či reptanie, poburovanie, prejavy nenávisti či priamo zloby.
• Preto sa dnes budeme modliť Litánie pokory (kard. Rafael Merry del Val, 1865 – 1930). Treba sa ich modliť pomaly, možno pri každej vete zastať a vyznávať svoje zlyhania, keď sme konali opačne, ako nám Boh ústami autora tejto modlitby odporúča...

Ó, Ježišu, tichý a pokorný srdcom, vyslyš ma!

Od túžby, aby si ma vážili – osloboď ma, Ježišu.

Od túžby, aby ma milovali – osloboď ma, Ježišu.

Od túžby, aby ma ospevovali – osloboď ma, Ježišu.

Od túžby, aby si ma ctili – osloboď ma, Ježišu.

Od túžby, aby ma chválili – osloboď ma, Ježišu.

Od túžby, aby ma uprednostňovali pred inými – osloboď ma, Ježišu.

Od túžby, aby ma prosili o radu – osloboď ma, Ježišu.

Od túžby, aby mi dávali za pravdu – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu, že ma pokoria – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu, že mnou opovrhnú – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu, že ma odmietnu – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu, že ma ohovoria – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu, že upadnem do zabudnutia – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu že ma zosmiešnia – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu, že budem znášať bezprávie – osloboď ma, Ježišu.

Od strachu, že ma budú upodozrievať – osloboď ma, Ježišu.

 

Aby iní boli milovaní viac ako ja – Ježišu, daj mi milosť po tom túžiť!

Aby si iných vážili viac ako mňa – Ježišu, daj mi milosť po tom túžiť!

Aby  iní mohli v očiach sveta rásť, a ja sa umenšovať – Ježišu, daj mi milosť po tom túžiť!

Aby iní mohli byť vo funkcii, a ja odsunutý bokom – Ježišu, daj mi milosť po tom túžiť!

Aby iní mohli byť chválení, a ja nepovšimnutý – Ježišu, daj mi milosť po tom túžiť!

Aby iných mohli vo všetkom predo mnou uprednostňovať – Ježišu, daj mi milosť po tom túžiť!

Aby iní mohli byť svätejší než ja, no aby som sa stal svätým nakoľko len môžem – Ježišu, daj mi milosť po tom túžiť!

Vládca a Pán, stojím na záver svojej modlitbovej služby pred tebou s pokorným srdcom. Uznávam, že často som konal svojvoľne, pyšne, hoci s dobrým úmyslom. Je mi to ľúto a prosím o tvoje milosrdenstvo i o zmenu môjho zmýšľania. Nech sa naučím hľadieť na svet tvojimi očami.

  

Chcel by som vzlietnuť, Pane, do výšin, nad svoje mesto, nad celý svet, nad všetok čas, očistiť si pohľad

a hľadieť na všetko TVOJIMI OČAMI. 

Videl by som vesmír, ľudstvo a dejiny, videl tak, ako vidí Otec. Videl by som v úžasnej premene hmoty, v neustálom vrení života, tvoje veľké telo, ako sa skrze Ducha rodí.

Videl by som, ako sa uskutočňuje večná myšlienka lásky tvojho Otca. Zhrnul by som v tebe všetko, čo je na nebi a na zemi. Videl by som, že dnes, tak ako včera, i nepatrný detail spoluúčinkuje, že každý jedinec má svoje poslanie, i každá ľudská skupina. A každá vec tak isto. Videl by som i túto továreň, i toto kino, počul by som debatu o kolektívnej zmluve, či o kladení kameňa pre obecný vodovod, čítal by som vyhlášku o cenách potravín, videl by som mladých, čo v hlúčikoch idú tancovať, videl by som, ako sa dieťa rodí a starec umiera, videl by som najmenšiu čiastku hmoty i najslabší záblesk života, lásku i nenávisť, hriech i milosť. Dojatý by som pochopil, že pred mojimi očami sa odohráva veľké dobrodružstvo lásky, čo sa začalo na úsvite sveta. 

Videl by som aj dejiny Cirkvi, ktoré sa skončia až v nebi, podľa prisľúbenia, keď po vzkriesení tela zastaneš pred Otcom a povieš: Dokonané je, som Alfa a Omega, Začiatok i Koniec.

Videl by som, ako sa všetko spĺňa, a poznal, že všetko je len jeden pohyb celého ľudstva i celého vesmíru k Najsvätejšej Trojici, v tebe a cez teba, Pane. Pochopil by som, že nič nie je profánne, ani veci, ani ľudia, ani udalosti, že všetko na začiatku posvätil Boh a všetko má znovu posvätiť aj človek,

čo má podobu Boha.

Poznal by som, že aj môj osobný život, ako slabučký dych v spoločnom veľkom tele, je nenahraditeľne cenný v pláne nášho Otca. Na kolenách, Pane, by som obdivoval tajomstvá tohto sveta, ktorý – napriek početným a hrozným stroskotancom hriechu – je neustálym pulzom lásky, smerujúcej k večnej Láske.

Chcel by som vzlietnuť, Pane, do výšin, nad svoje mesto, nad celý svet, nad všetok čas, očistiť si pohľad a hľadieť na všetko TVOJIMI OČAMI. (Michel Quoist, Tvojimi očami)

Úplne za konci ti, milovaný Bože, zo srdca ďakujem za možnosť stráviť túto hodinu s tebou. Ďakujem ti za milosrdenstvo, ktoré si mi preukázal a ktorým aj v tejto chvíli zahŕňaš celý svet. Ďakujem ti za brata či sestru, ktorý teraz po mne preberá túto modlitbovú štafetu. Prosím ťa, naplň a veď ho či ju svojím Svätým Duchom, aby ti náš modlitbový zápas bol milý a prinášal bohaté ovocie. Amen.

Panna Mária, milovaná Matka môjho Pána, tvojmu príhovoru zverujem celý svet. 

Zdravas’, Kráľovná, matka milosrdenstva; život náš i sladkosť a nádej naša, zdravas’. K tebe voláme, hriešni synovia Evy, v tomto sĺz údolí stenajúci, plačúci. A preto teda, Orodovnica naša, obráť k nám tie svoje premilosrdné oči.

A nám Ježiša, ktorý je požehnaný plod života tvojho, tam vo večnosti ukáž. Ó, milostivá a nad všetky pobožná, ó, presladká Panna, Matka Božia Mária. 

Sýtenie sa sviatosťami v čase nemožnosti prijímať Eucharistiu a sviatosť zmierenia

Milovaný Bože, daroval si nám dni, keď sa nemôžeme zúčastňovať slávenia Eucharistie, keď nemôžeme pristupovať k sviatosti zmierenia. Niekedy sme pokúšaní cítiť sa opustení bez milosti sviatostného života. Vieme však, že to nie je pravda. Si náš Otec a obdaroval si nás sviatosťami, v ktorých nám dávaš milosť nielen raz za čas, ale neustále. Predovšetkým je to sviatosť krstu, v ktorej si nás prijal za svoje deti a tento vzťah nikdy neprestal. Hoci my sme naň mnoho ráz zabudli a dali sme prednosť niečomu či niekomu inému, ty si nás nikdy neopustil a nezanevrel si na nás. Preto chceme touto modlitbou znovu načrieť do krstného prameňa, pripomenúť si, kým sme sa stali v Ježišovi Kristovi, a učiť sa v týchto dňoch obmedzení často k tomuto zdroju života prichádzať a živiť sa z neho.

Sýtenie sa sviatosťou krstu

Čítanie z Katechizmu Katolíckej cirkvi (1262 – 1274)

Rozličné účinky krstu sú naznačené viditeľnými prvkami sviatostného obradu. Ponorenie do vody pripomína symboliku smrti a očistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Dva hlavné účinky krstu sú teda očistenie od hriechov a znovuzrodenie (nové narodenie) v Duchu Svätom. 

Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. A naozaj, v tých, ktorí boli znovuzrodení, nezostáva nič, čo by im bránilo vojsť do Božieho kráľovstva: ani Adamov hriech, ani osobný hriech, ani následky hriechu, z ktorých najťažším je odlúčenie od Boha. 

V pokrstenom však zostávajú niektoré časné následky hriechu, ako utrpenie, choroba, smrť alebo krehkosti spojené so životom, ako sú charakterové slabosti a pod., a takisto náklonnosť na hriech, ktorú Tradícia volá žiadostivosť (concupiscentia) alebo metaforicky ohnisko hriechu (fomes peccati): „Hoci je [žiadostivosť] ponechaná na boj, nemôže uškodiť tým, čo [s ňou] nesúhlasia a s pomocou milosti Krista Ježiša [jej] mužne odporujú. Ba viac: ‚Kto pretekal podľa pravidiel, dostane veniec‘ (2 Tim 2, 5).“ 

Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17), adoptívnym Božím synom, ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti, Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého. 

Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia: 

• ktorá ho pomocou teologálnych (božských) čností robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho;

• ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého;

• ktorá mu pomocou morálnych čností umožňuje rásť v dobrom.

• Celý organizmus nadprirodzeného života kresťana má teda svoje korene vo svätom krste.

Krst nás robí údmi Kristovho tela. „Preto... sme si navzájom údmi“ (Ef 4, 25). Krst včleňuje do Cirkvi. Z krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci... sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13). 

Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1 Pt 2, 5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby... zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9). Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich. 

Keď sa pokrstený stane údom Cirkvi, už nepatrí sebe, ale tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Odvtedy je povolaný, aby sa podriaďoval iným, aby im slúžil v spoločenstve Cirkvi a aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im, aby si ich vážil a mal ich v láske. Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti, pokrstený má v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi. 

Pokrstení, „znovuzrodení [krstom] ako Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi“, a zúčastňovať sa na apoštolskej a misijnej činnosti Božieho ľudu. 

Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou... V krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“ 

Pokrstený, včlenený krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy. Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať. 

Veriaci včlenení krstom do Cirkvi prijali sviatostný charakter (pečať), ktorý ich určuje na kresťanský náboženský kult. Krstná pečať uschopňuje a zaväzuje kresťanov, aby slúžili Bohu živou účasťou na posvätnej liturgii Cirkvi a vykonávali svoje krstné kňazstvo svedectvom svätého života a činorodej lásky. 

„Pánova pečať“ (Dominicus character) je pečať, ktorou nás označil Duch Svätý „na deň vykúpenia“ (Ef 4, 30). „Krst je pečať večného života.“ Veriaci, ktorý si „zachová pečať“ až do konca, čiže ostane verný požiadavkám svojho krstu, bude môcť zomrieť „so znakom viery“,  s vierou svojho krstu, v očakávaní oblažujúceho videnia Boha – ktoré je zavŕšením viery – a v nádeji na vzkriesenie. 

• Na základe prečítaného textu vyjadrím Bohu vďačnosť za všetko, čím ma v krste obdaril. (Môžeš k tomu využiť text zvýraznený hrubším písmom.)

Milovaný Otecko, ďakujem ti, za krstný prameň, z ktorého môžem stále čerpať. Ďakujem ti za tento čas, v ktorom mi cez učenie Cirkvi pripomínaš, čím všetkým si ma obdaroval a neustále obdarúvaš. Viem, že aj teraz ma stále prijímaš za svoje dieťa, že aj teraz som súčasťou Kristovho tajomného tela – Cirkvi, že som spojený so svojimi bratmi a sestrami vo viere neviditeľnými, ale veľmi reálnymi putami milosti. Dovoľ mi v tejto modlitbe opäť načrieť do krstného prameňa a prijať obnovu nového života, ktorým si ma v krste obdaroval.

• Zotrvaj v tichu pred Pánom, predstavuj si, ako sa znova ponáraš do krstného kúpeľa (aj keď si bol takmer určite pokrstený poliatím), vnímaj svoje očistenie. Ak je potrebné, prejav ľútosť nad zanedbaním krstných milostí, za život, akoby si ani nebol pokrstený. Prijmi Pánovo odpustenie... (Skús si vzbudiť dokonalú ľútosť – „ľutujem, lebo milujem“)

Sýtenie sa sviatosťou birmovania

Milovaný Bože, ďakujem ti, že sa mi po krste nenechal ponechaného na vlastné sily, ale rozvíjal si nový život vo mne výchovou – mojimi rodičmi, príkladom príbuzných, kňazmi, v malých spoločenstvách... ďakujem ti za každého, kto mi pomohol byť viac tvojím dieťaťom. No ďakujem ti najmä za dar Ducha Svätého. Viem, že som bol označený jeho pečaťou už pri krste, no plnšie som ho prijal sviatosťou birmovania. Možno pri jej prijímaní som ani nevedel, čo robím. No viem, že si ma viedol, aby som tento dar postupne rozbaľoval, objavoval a prijímal. 

Chcem si teraz pri čítaní tvojho slova a uvažovaní nad ním pripomenúť, kto je vlastne Duch Svätý a čo vo mne spôsobil. Chcem hlbšie prežívať jeho konanie a nechať sa ním viesť aj v tejto modlitbe, aby to bol čas sýtenia sa sviatosťou birmovania.

 

Čítanie z encykliky svätého Jána Pavla II. Dominum et Vivificantem (č. 67)

Chceme ukončiť tieto úvahy v srdci Cirkvi — i v srdci človeka. Cesta Cirkvi prechádza srdcom človeka, lebo tam je skryté miesto spasiteľného stretnutia s Duchom Svätým, so skrytým Bohom. A práve tam sa stáva Duch Svätý „prameňom vody, prúdiacej do večného života“. Tam prichádza ako Duch pravdy a ako Kristom prisľúbený Paraklet. Odtiaľ pôsobí ako tešiteľ, orodovník, zástanca, najmä keď človek alebo ľudstvo stojí pred zavrhujúcim súdom „žalobcu“, o ktorom hovorí Apokalypsa, že „dňom i nocou žaluje na našich bratov pred Bohom“. Duch Svätý neprestáva byť strážcom nádeje v srdci človeka, nádeje všetkých ľudí a zvlášť tých, ktorí „majú prvotiny Ducha“ a „očakávajú vykúpenie svojho tela“.

Duch Svätý, spojený tajomným putom božského spoločenstva s Vykupiteľom človeka, zaisťuje trvanie jeho diela, berie od Krista a odovzdáva všetkým, neprestajne vstupujúc do dejín sveta cez srdce človeka. Tu sa stáva — ako vyhlasuje turíčna liturgická sekvencia — „otcom chudobných, darcom darov, svetlom sŕdc“. Stáva sa „najsladším hosťom duše“, ktorého Cirkev neprestajne pozdravuje na prahu vnútra každého človeka. Lebo on prináša „občerstvenie“ a „ovlaženie“ uprostred námah, práce rúk a práce ľudského ducha. Prináša „ovlaženie“ a „poľahčenie“ v páľave dňa, uprostred nepokoja, zápasov a nebezpečenstiev každej doby. Prináša napokon „útechu“, keď ľudské srdce plače a cíti pokušenie zúfať si.

Preto spomínaná sekvencia volá: „Bez pomocnej milosti človek žije v hriešnosti, nie je v ňom nič dobrého.“ Naozaj len Duch Svätý ukazuje, čo je hriech, s tým cieľom, aby znovu nastolil dobro v človekovi a v ľudskom svete, aby „obnovil tvárnosť zeme“. Preto očisťuje od všetkého, čo „znetvoruje“ človeka, od toho, „čo je skalené“. Lieči aj najhlbšie rany ľudskej existencie. Mení vnútornú vyprahnutosť duše na úrodné pole milosti a svätosti. „Ohýna, čo je stŕpnuté“, „zohrieva, čo je skrehnuté“, „napráva, čo zblúdilo“ z cesty spásy.

Keď sa Cirkev takto modlí, neprestajne vyznáva: v našom stvorenom svete je Duch, ktorý je nestvoreným darom. Je to Duch Otca a Syna. Tak ako Otec a Syn aj on je nestvorený, nesmierny, večný, všemohúci, Boh, Pán. Tento Boží Duch „napĺňa celý svet“ a všetko, čo je stvorené, spoznáva v ňom zdroj svojej totožnosti, nachádza v ňom svoje transcendentné vyjadrenie, k nemu sa obracia a jeho očakáva, vzýva ho samým svojím bytím. Na neho ako na Parakleta, Ducha pravdy a lásky, sa obracia človek, ktorý žije z pravdy a lásky a nemôže žiť bez tohto prameňa pravdy a lásky. Na neho sa obracia Cirkev, ktorá je srdcom ľudstva, aby všetkým vyprosila a všetkým udelila dary lásky, ktorá bola skrze neho „rozliata v našich srdciach“. Na neho sa obracia Cirkev na spletitých cestách pozemského putovania človeka. A prosí, neprestajne prosí, aby vďaka jeho pôsobeniu boli ľudské činy správne. Prosí aj o radosť a útechu, ktorú môže priniesť len on, pravý Tešiteľ, keď zostúpi do hĺbky ľudských sŕdc. Prosí o milosť čností, ktoré zasluhujú nebeskú slávu; prosí o večnú spásu v plnej účasti na Božom živote, ku ktorému Otec od večnosti „predurčil“ ľudí, stvorených z lásky na obraz a podobu Najsvätejšej Trojice.

Cirkev, ktorá svojím srdcom objíma všetky ľudské srdcia, prosí Ducha Svätého o šťastie, ktoré sa môže definitívne realizovať jedine v Bohu; o radosť, ktorú „nik nevezme“, radosť, ktorá je ovocím lásky, a teda Boha, ktorý je Láska; prosí o „spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“, v ktorých podľa svätého Pavla spočíva „Božie kráľovstvo“.

• Osobná modlitba vďaky za deň birmovky, za čas uvedomovania sa, čo vlastne táto sviatosť pre mňa znamená, za dni, keď som sa naplno otvoril vedeniu Ducha... Odprosenie za zanedbanie jeho vnuknutí, za odmietanie jeho vedenia... Nové rozhodnutie nechať sa ním viesť. Napríklad touto modlitbou:

Príď, Duchu Svätý, tvorivý, príď svojich verných navštíviť; naplň nám srdcia milosťou, ktoré si stvoril múdrosťou.

Tešiteľom si nazvaný, dar Boží z neba nám daný, zdroj živý, láska, oheň v nej i pomazanie duchovné.

Ty, darca darov sedmorých, prst Boží v dielach stvorených; ty, prisľúbenie Otcovo, dávaš reč, slovo Pánovo.

Osvieť nás, ducha posilňuj, do sŕdc vlej lásku ohnivú; keď telo klesá v slabosti, vzpriamuj ho silou milosti.

Pred nepriateľom ochráň nás, svoj pokoj daj nám v každý čas; nech vždy pod tvojím vedením vyhneme vplyvom škodlivým.

Nauč nás Otca poznávať a jeho Syna milovať a v teba, Ducha obidvoch, daj veriť vždy, vo všetkých dňoch. Amen.

Sýtenie sa sviatosťou manželstva/kňazstva

• Okrem sviatostí krstu a birmovania sa môžeme mnohí sýtiť aj sviatosťou nášho stavu – teda sviatosťou manželstva či kňazstva. Ani jedna, ani druhá v nás nie je chvíľková, netrvá len pár dní po jej prijatí, ale sú to sviatosti, ktoré nás sprevádzajú po celý život. Myslím, že zo sviatosti manželstva môžu pokojne čerpať aj vdovy či vdovci, veď spojenie s ich milovanou polovičkou v Ježišovi Kristovi iste bude trvať naveky. 
• Možno tu zaváhajú slobodní. Oni „svoju“ sviatosť nemajú. Nech sa preto s vďačnosťou upriamia na všeobecné kňazstvo, ktoré dostali krstom, a nech s ochotným srdcom skúmajú, čo má byť náplňou ich povolania k slobodnému stavu, k akej službe v Cirkvi i v spoločnosti ich Boh pozýva. 

Milovaný Otecko, ďakujem ti za sviatosť svojho stavu. Často si pripomínam texty zo Svätého písma, ktoré sme si vybrali na našu sobášnu svätú omšu. Pripomínam si plesanie, ktoré prežíval Dávid pri prenášaní archy zmluvy (2 Sam 6, 11 – 19), vnímam nadšenie vyvoleného národa, kde si privádzal späť sionských zajatcov (Ž 136), prežívam radosť z nájdenia vzácnej perly (Mt 13, 44 – 46). Ďakujem ti za naše sviatostné manželstvo, v ktorom sme pevným putom sviatosti prepojené nielen navzájom, ale v Ježišovi Kristovi tiež a najmä s tebou, Pôvodcom a Tvorcom manželstva. 

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša (13, 44 – 46)

Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.

Počuli sme slovo Pánovo.

• Kňazi si tu môžu pripomenúť svoju kňazskú vysviacku, texty, ktoré sa pri nej čítali, možno si pozrieť video slávnostnej svätej omše... A v modlitbe vyjadriť vďačnosť za dar služobného kňazstva, ochotu dar strážiť i rozvíjať, odprosiť za zlyhania, prosiť o vernosť vytrvalosti, lebo „navždy trvá dlho“...
• A ako inšpiračný text pre osobnú modlitbu lásky k Bohu si prečítaj:

Čítanie z Piesne piesní (2, 8 – 15)

Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza, po horách skáče, po vŕškoch hupká. Milý môj je sťa srna, ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom; oblôčkom hľadí, cez mriežku sa díva. 

Môj milý mi hovorí: „Hor’ sa, priateľka moja, holubica moja, krásava moja, a poď! Veď už je po zime, dážď prestal, pominul. Na zemi sa zjavili kvety, prišiel čas veselého spevu, hrkútanie hrdličky počuť v našom kraji, figovník vydáva svoje plody, vinič roznáša vôňu v rozkvete.

Nuž, hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách! Daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas; veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.“ 

Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.

Počuli sme Božie slovo.

• Som ešte zamilovaný do Krista? Čím sú v mojom živote malé líštičky, ktoré robia škodu v Pánovej vinici môjho srdca? 

Sýtenie sa Eucharistiou

• Katastrofou by bolo, keby sa nikde na svete nemohla sláviť svätá omša. Eucharistia je totiž najdôležitejším pokrmom Cirkvi. Iste, sýtime sa aj Božím slovom (dúfam, že v tomto mimoriadnom čase v mimoriadnych dávkach), ale sýtiť sa spolu v spoločenstve pri Pánovom stole je vrcholom i prameňom života Cirkvi.
• Skvelou správou v tomto čase je, že keď Boh „vymyslel“ Cirkev, nezrobil z nej organizáciu, ale telo, duchovnú stavbu, kde sme všetci navzájom poprepájaní. Keď niekde niekto na svete prijíma Oltárnu sviatosť, celé telo má z toho úžitok. Prijmi túto pravdu a prijímaj Eucharistiu – výživu pre svoj nový život v Bohu – z tohto spojenia, ktoré si dostal pri krste. Rob to modlitbou. Nielen duchovným svätým prijímaním ale možno takto:

Milovaný Otecko, dal si mi v krste nový život, ktorý potrebujem sýtiť. Na to si mi dal svoje slovo vo Svätom písme a Eucharistiu. Ďakujem ti za tieto úžasné dary – pokrmy pre môj nový život. Ďakujem ti za tvojho Ducha, ktorý mi objasňuje slová Písma, ktoré sa teraz usilujem hojnejšie prijímať. A ďakujem ti za Eucharistiu, ktorú práve teraz niekde vo svete slávi niektorý z mojich bratov v Kristovi, tvoj kňaz. Ďakujem ti za každého, kto pri tej svätej omši prijíma Oltárnu sviatosť, i za to, že tak sýtiš nielen tých ľudí, ale celé tajomné Kristovo telo, osobitne nás, ktorí teraz nemôžeme prijímať. 

Pripomínam si pravdu, že som súčasťou mystického Kristovho tela, v ktorom som spojený aj s tými ľuďmi, ktorí sa práve nasýtili nebeským chlebom. Ďakujem, že aj ich prijímaním posilňuješ nový život vo mne, že ma sýtiš cez spojivá, ktoré si medzi nami vytvoril krstom, že neživorím, ale tvojou milosťou sa takto pretváram na tvoj obraz. 

Rozhodujem sa byť sprostredkovateľom takéhoto sýtenia pre tých, ktorí sú od Eucharistie odrezaní, potom, keď znovu budem môcť byť na svätej omši. Budem na nich pamätať a akoby „posúvať“ nebeský pokrm aj im, aby sme tak boli ako jedna Cirkev tvojou čoraz krajšou nevestou, bez poškvrny a vrásky. 

Ďakujem ti, že konáš toto dielo v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi, mocou a pôsobením Ducha Svätého. Tebe nech je česť, sláva, veleba a moc teraz i vždy i naveky.

Amen.

• Na záver zaspievaj nejakú mariánsku pieseň na chválu Panny Márie, ktorá je najkrajšou ženou, lebo je najdokonalejším obrazom Krista. Nech je tá pieseň tiež prosbou o pomoc, aby sme sa životom ponoreným do sviatostí premieňali podobne ako ona na krásny Ježišov obraz, ktorému svet nebude môcť odolať ani protirečiť...

Uchovať si veľkonočnú radosť

Vonkajšie obmedzenia nás nesmú obrať o vnútornú radosť. Radosť je ovocím Ducha (Gal 5, 22 – 23). Čiže nie výsledkom nášho úsilia, ale dôsledkom toho, že nechávame v sebe Ducha pôsobiť. Ak nás vedie Duch, tak toto ovocie sa v nás skôr či neskôr objaví. Veľmi ľahko ho však môžu prekryť starosti sveta, možno aj ukryté pod pláštik nábožnosti. To, že nemôžeme sláviť Eucharistiu, že máme obmedzené možnosti prijať sviatosť zmierenia, nás môže a má zarmucovať, ale nesmie nás to obrať o radosť, lebo Ježiš žije!

• Pre dnešnú modlitbu si priprav svätenú vodu. V nasledujúcej modlitbe sa pri každom Aleluja pomaly a slávnostne prežehnaj svätenou vodou. Ak sa modlitbu modlíte v spoločenstve, nech niekto pred každým zvolaním prejde okolo účastníkov s nádobou so svätenou vodou, aby si každý mohol zakaždým namočiť ruku.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Milovaný Bože, dnes chcem svoju modlitbu začať pripomenutím si svojho krstu. V ňom si ma očistil od dedičného hriechu. Aleluja! (†) Vytrhol si ma z rúk smrti. Aleluja! (†) Obdaroval si ma novým životom. Aleluja! (†) Prijal si ma za svoje dieťa. Aleluja! (†) Povýšil si ma nad anjelov. Aleluja! (†) Prijal si ma do spoločenstva Cirkvi. Aleluja! (†) Daroval si mi bratov a sestry. Aleluja! (†) Dal si mi svojho ducha. Aleluja! (†)

Poznačený znamením kríža a nezmazateľným znakom na duši chcem prežívať túto hodinu modlitby vo vďačnosti za také vzácne dary. Prosím ťa, veď ma, aby tvoje slovo hovorilo k môjmu srdcu a roznecovalo v ňom radosť i vďačnosť.

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (62, 10 — 63, 5)

Radosťou jasám v Pánovi,

duša mi plesá v mojom Bohu,

pretože ma zaodial rúchom spásy,

zahalil ma plášťom spravodlivosti

ako ženícha zdobeného vencom,

ako nevestu okrášlenú šperkami. 

Kvôli Sionu neutíchnem,

kvôli Jeruzalemu nebudem mať pokoja,

kým nezažiari ako svetlo jeho spravodlivosť,

kým sa jeho spása nerozhorí ako fakľa. 

Potom národy uvidia tvoju spravodlivosť

a všetci králi tvoju slávu

a budú ťa volať novým menom,

ktoré určia Pánove ústa. 

Budeš žiarivou korunou v Pánovej ruke,

kráľovským vencom v ruke svojho Boha. 

Nebudú ťa viac volať Opustená

a tvoju krajinu nenazvú viac Osamelá.

Ale budú ťa volať Moja potecha

a tvoju krajinu Nevesta.

Pretože Pán si ťa obľúbil

a tvoja krajina dostane manžela. 

Ako sa junák snúbi s pannou,

tak si ťa vezmú tvoji synovia,

a ako ženích má radosť z nevesty,

tak z teba bude mať radosť tvoj Boh.

veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi

a tvoja krajina dostane manžela.

Ako si vezme mladík pannu,

tak si ťa vezme tvoj staviteľ,

a ako sa teší ženích neveste,

tešiť sa bude tvoj Boh.

Počuli sme Božie slovo.

Krátky komentár k textu:

Slová, ktoré sme práve čítali, nie sú len o dávnej minulosti. Naopak, sú to prorocké slová o nás. To kvôli nám Pán neutíchol a nemal pokoja, kým nás nezahalil plášťom spravodlivosti a rúchom spásy. Nestali sme sa spravodlivými tým, že sme sa Bohu ospravedlnili a tým by bola vec vybavená. Nie, Boh sám nás urobil spravodlivými, ospravodlivil nás, nie ospravedlnil. Dostalo sa nám spásy a záchrany. Boh sa zo mňa raduje, teší. 

Pieseň: 

• Vděčnost (https://www.youtube.com/watch?v=huUxSzp2ZhA)

1. Protože mě máš tak rád, jak jen Ty můžeš mít, protožes mi svou chtěl dát nesmírnost zakusit. Tak kdyby ses mě zeptal, kdo jsem, místo svého jména vyslovím: Jsem jen díky, za všechno a stále díky, Tobě dík.“

2. Až mi zhasne slunce svit, budu zde končit, v Tobě budu stále žít, na věky v Tobě žít. A když se mě potom zeptáš, kdo jsem, místo svého jména vyslovím: Jsem jen díky, za všechno a stále díky, Tobě dík.

Úvod k druhému čítaniu:

Zdrojom našej neutíchajúcej radosti je veľkonočná udalosť – utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie nášho Pána Ježiša Krista, nášho Milovaného. Pripomeňme si, ako ju prežívali apoštoli.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša (24, 29 – 48)

Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi.

Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.

Počuli sme slovo Pánovo.

Krátky komentár k textu:

Potrebujeme sa nechať vždy nanovo preniknúť touto udalosťou, ktorá je prvotným zdrojom našej radosti. Na Veľkú noc (no nielen vtedy) z nás má radosť kypieť, lebo Pán žije! Ten, ktoré zabili, vstal z mŕtvych! Ježiš žije! Kresťanstvo nie je o smutných tvárach, ale o radosti. Aj uprostred bolesti sa môžeme tešiť, lebo Ježiš žije a akékoľvek utrpenie a zármutok sú len do času, ale život so živým Ježišom je naveky!

Pieseň:

• Resucitó! (https://www.youtube.com/watch?v=wpfcZbmC3Hg)

R. Z mŕtvych vstal Pán, z mŕtvych vstal Pán, z mŕtvych vstal Pán! Aleluja! Aleluja! Aleluja! Aleluja! Z mŕtvych vstal Pán!

    1. Radujme sa, radujme sa, bratia, lebo ak sa dnes milujeme. to preto, že on z mŕtvych vstal! R.

    2. Smrť, kdeže si, ó, smrť? Kde je moja smrť? Kde je tvoje víťazstvo? R.

    3. Ak s ním umierame, s ním aj žiť budeme, s ním spievať budeme: Aleluja! R.

Úvod k tretiemu čítaniu:

Naša radosť z Ježišovho víťazstva a z nášho vyslobodenia, z toho, že môžeme prinášať Bohu obetu chvály – sláviť Eucharistiu – si nemôžeme nechať pre seba. Lebo ak o nej mlčíme, nie je to pravá radosť. Radosť totiž má tú vlastnosť, že sa rada rozdáva. Počúvajme, čo robili apoštoli, keď na nich zostúpil Boží Duch.

Čítanie zo Skutkov apoštolov (2, 14 – 15. 22 – 41)

Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno.

Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci Veď Dávid o ňom hovorí:

‚Pána mám vždy pred očami,

lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal.

Preto sa raduje moje srdce

a môj jazyk plesá,

aj moje telo odpočíva v nádeji.

Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí

a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.

Ukázal si mi cestu života,

naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘

Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie:

Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí:

‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď o mojej pravici, 

kým nepoložím tvojich nepriateľov

za podnožku tvojim nohám.‘

Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“

Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!“ Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.

Počuli sme Božie slovo.

Krátky komentár:

Nemohli mlčať, netvárili sa, že sa nič nestalo, nenechali si liek na večnú smrť pre seba, ale ohlasovali cestu života. K tomu je povolaná Cirkev všetkých čias. Aj my dnes. Každý okolo nás má vedieť, že Ježiš žije. Ale nemá to byť len intelektuálne poznanie, ale bytostné – teda také, ktoré na túto zvesť reaguje. 

Pieseň:

Zázrak vykúpenia (https://www.youtube.com/watch?v=5r4x90MNnqQ)

1. Môže i na pustej púšti živá tráva rásť, zarodiť i planý figovník. Môže hviezda, ktorú cez deň vôbec nevidíš, v noci žiariť jasom ohnivým. Môže i na skalnej pôde krásny kvet vyrásť, mravec uniesť ťažké bremená. Môže i uprostred dažďa slnko preblesknúť, môže dúfať človek strápený. 

R: |: Uver v zázrak vykúpenia, pozri, Boh chcel: chromí chodia, slepí vidia, hluchí počujú. :| 

2. Môže človek nepozvaný na hostinu prísť, lotor sprava byť zachránený. Môže ovcu zablúdenú dobrý pastier nájsť, život zmeniť hriešnik bývalý. Môže viera malá ako zrnko horčičné konať divy, veci zázračné. Môže láska ani za zbraň nepokladaná vydobyť kráľovstvo nebeské. R:

Milovaný Ježiš, ďakujem ti za dar vykúpenia, za dar večného života. Som šťastný, že som tvoj. Vzbudzujem si v srdci túžbu, aby všetci okolo mňa vedeli, že ma miluješ a že ja milujem teba. Prosím o tvojho ducha, aby som vedel o tom vydávať svedectvo. Ak bude potrebné, aj slovami. 

Nebeský Otecko, ďakujem ti za to, že si dovolil Ježišovi zachrániť ma, že on ma doviedol domov k tebe. Kiež by sa všetci ľudia okolo mňa dozvedeli o tom, aká nesmierna je tvoja láska. Prosím, napĺňaj ma svojím Svätým Duchom. Nech ma nielen vedie po ceste spásy, ale aj napĺňa láskou k ľuďom, aby mi záležalo na ich nielen časnom, ale najmä večnom živote. Túto túžbu zverujem príhovoru Panny Márie, najlepšej učeníčky Ježiša Krista. Amen.

• Desiatok ruženca ... ktorý nám zoslal Ducha Svätého, najlepšie s tvorbou vlastných dodatkov.
• Potom spev veľkonočnej antifóny Raduj sa, nebies Kráľovná...

Záver

• Priprav si svätenú vodu

Milovaný Bože, dnes chcem svoju modlitbu zakončiť pripomenutím si svojho krstu. V ňom si ma očistil od dedičného hriechu. Aleluja! (†) Vytrhol si ma z rúk smrti. Aleluja! (†) Obdaroval si ma novým životom. Aleluja! (†) Prijal si ma za svoje dieťa. Aleluja! (†) Povýšil si ma nad anjelov. Aleluja! (†) Prijal si ma do spoločenstva Cirkvi. Aleluja! (†) Daroval si mi bratov a sestry. Aleluja! (†) Dal si mi svojho ducha. Aleluja! (†)

Text: MK