Nedeľné zamyslenie 01.11.2020

Slávnosť Všetkých svätých: Som očipovaný (50)

 
Svätosť týchto dní je taká jednoduchá a zároveň taká náročná. Jednoduchá v tom, že v podstate máme jednu úlohu – poslúchať štátnych i cirkevných predstaviteľov. Náročná v tom, že svet (a často aj ľudia v Cirkvi) okolo nás repce, šomre, protestuje a to nás láka pridať sa k nim. Je totiž ľahšie kričať ako kľačať... 

Čo nám k tomu hovoria biblické texty dnešnej slávnosti? 

Pre mňa sú veľmi povzbudzujúce. Božie deti patria medzi označených (pozri Zjv 7, 4). Boh nás nechal označiť, aby každý vedel, že sme jeho. Preto sa smejem zo všelijakých konšpirácií o čipovaní. Som označený pečaťou Ducha Svätého, som „očipovaný“ Bohom. Dokáže nejaká veda vymyslieť čip, ktorý by bol silnejší? Je len jediný spôsob, ktorý môže Boží čip vo mne zničiť – môj hriech. 

Žalmista mi však ukazuje spoľahlivý spôsob, ako sa hriechu vyhnúť – nedvíhať „svoju dušu k márnosti“, hľadať „tvár Jakubovho Boha“ (Ž 24, 4b. 6b). Hoci sa nemôžeme zúčastňovať slávenia Eucharistie, vždy môžeme robiť podľa žalmistovej rady. Nie je vari sledovanie všelijakých diskusií a odborných či menej odborných sporov dvíhaním duše k márnosti? Nerobme to. Modlitba, čítanie Písma, počúvanie krásnej hudby, sledovanie hodnotných filmov, rozhovory v rodine sú oveľa lepším spôsobom trávenia času zákazu vychádzania. 

Všimnime si, že aj apoštol Ján nám dôrazne pripomína, kto sme: „Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme“ (1 Jn 3, 1). Na tomto staviame svoj život, svoje postoje aj dnešných časoch, kde sa mnohí tvária ako experti na epidemiológiu, na testovanie, na očkovanie... Sme Božie deti a na toto máme byť odborníkmi. Vedia ľudia okolo teba, že si jedinečné, milované, chránené, Božím Duchom „očipované“ Božie dieťa? 

A Ježiš nám blahoslavenstvami veľmi konkrétne pripomína, že vždy a za každých okolností sme povolaní byť blahoslavení. V tom nás nikto nikdy nemôže obmedziť. Ak teda nedáme vo svojom srdci miesto postojom a konaniu tohto sveta. Je mi tak ľúto, od koľkých ľudí v Cirkvi počujem hnev, šomranie, odmietanie... a ako málo počuť hrdosť na stav Božieho dieťaťa, pomazaného Božím Duchom. Skúsme to zmeniť. 

Nech nám pomáha príhovor všetkých svätých, ktorí napriek svojim zlyhaniam, pádom, nedostatkom napokon zvíťazili, lebo hľadali „tvár Boha Jakubovho“, prestali dvíhať „svoju dušu k márnosti“. Boli a sú označení pečaťou Ducha Svätého.

Komentáre