Nedeľné zamyslenie 11.10.2020

28. nedeľa v Cezročnom období: Nácvik hostiny (47)

Obmedzenia, dišpenzy, karantény, opatrenia... Dá sa za takých okolností vôbec sláviť nedeľa, Pánov deň?

Myslím, že sa kdesi kedysi stala chyba. Veľmi sa prízvukovalo cirkevné prikázanie účasti na nedeľnej svätej omši, ale akosi sa pozabudlo na Božie prikázanie svätiť sviatočný deň. A tak sme akýsi bezradní, keď zrazu v nedeľu môže byť na svätej omši 50 ľudí a my sa do toho počtu nezmestíme. Alebo keď nás označia za rizikovú skupinu a žiadajú od nás, aby sme na účasť na svätej omši radšej ani nemysleli. Čo robiť?

Nuž usporiadať si slávnosť doma. Dať na čestné miesto v byte veľkú sviecu, ráno ju zapáliť za účasti celej rodiny a k nej položiť otvorené Sväté písmo – po prečítaní nedeľného evanjelia. Dať si záležať na tom, aby si celá rodina sadla k nedeľnému stolu slávnostne oblečená, do pozadia pustiť jemnú hudbu (spomínaná svieca bude na stole). Niekedy popoludní si znova zobrať Písmo a zaspievať spolu žalm – túto nedeľu všetkým známy 23. A trochu sa porozprávať, čo pre nás v našej situácii znamená nebáť sa ísť tmavou dolinou. Možno rozprávať o túžbach – bude medzi nimi aj túžba „bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní“? A večer nezabudnúť sviecu zahasiť – napríklad počas spevu (alebo aspoň počúvania) obľúbenej chválovej piesne.

To je len pár návrhov. Všetky si však vyžadujú úsilie a zmenu našich vnútorných postojov. Aj vieru, že niečo také obyčajné ako horiaca svieca, prečítanie úryvku z Písma, spev piesne môže byť svätením nedele, oslavou Boha.

A ešte jednu vec odporúčam – ísť v nedeľu von (hoci aj v daždi) a vnímať krásu Božieho stvorenia. Krásu samotného dažďa. Možno silu vetra. Keď Písmo hovorí, že Boh siedmy deň odpočíval, tak sa to dá preložiť aj tak, že siedmy deň Boh žasol. Žasol nad tým, čo vytvoril, najmä nad človekom: „A bolo to veľmi dobré!“ Aj my môžeme žasnúť. Aj sami nad sebou. Lebo keď nad nami žasol Boh, pokojne si môžeme privlastniť jeho pohľad na nás.

Čo ma viedlo k napísaniu práve takéhoto textu? Obraz hostiny v troch dnešných čítaniach – z Knihy proroka Izaiáša (25, 6-10a), zo Žalmu 23 a z Matúšovho evanjelia (22, 1 – 14). Máme sa na čo tešiť. A nielen do budúcnosti, ale už túto nedeľu môžeme byť s Pánom na hostine. Možno nie eucharistickej, ale takej úplne jednoduchej, ako som to opísal vyššie. Ale treba si to nacvičovať, aby sme raz mohli vstúpiť do tej Božej sály a tancovať pred Pánom a piť s ním najlepšie víno a jesť vyberané pokrmy. Nech je aj táto nedeľa pre nás radostným nácvikom oslavy Boha, svätením sviatočného dňa.

Keď si to budeme poctivo nacvičovať a raz sa obmedzenia pominú, aj naše prežívanie svätej omše bude oveľa väčšmi láskyplným stretnutím s milovaným Bohom než splnením nejakej povinnosti.