Nedeľné zamyslenie 08.11.2020



32. nedeľa v Cezročnom období: Múdrosť (51)

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3b).

Keby v liturgii nebolo presne určené poradie čítaní, tak by som dnes ako prvé určite zaradil evanjelium – podobenstvo o desiatich pannách. Hovorí o nutnosti mať nielen lampu (napríklad vedomosti), ale aj olej (napríklad múdrosť využiť vedomosti). Hneď potom by som dal čítanie z Knihy múdrosti – o tom, že človek sa musí namáhať, ak chce získať múdrosť (olej). Obrazne je to vyjadrené slovami o jej vyhľadávaní včasráno. (Čo robíš ráno ako prvé po prebudení?)

Ako tretí by som zaradil žalm, ten, ktorý mám tak rád: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe...“ Vlastne nám hovorí, že vrcholom hľadania múdrosti je hľadanie Boha, že neexistuje nič rozumnejšie, čo by sme mohli a mali robiť.

Napokon by som dal čítanie z Pavlovho Prvého listu Solúnčanom. Dáva nám rozumnosť v konkrétnej veci – v pohľade na osud zosnulých. Pritom však dodáva motív takého poznania – aby sme neboli ako ostatní, čo nemajú nádej.

A tak sa dostávame k záveru, že hľadanie múdrosti nás vedie k nádeji – dokonca aj v takej ťažkej veci, akou je smrť. Ani nie naša, lebo tú neprežijeme, ale smrť iných, ktorá sa nám môže vidieť nezmyselná, náhla, tragická...

Veľmi potrebujeme múdrosť. Aj v týchto časoch pandémie a obmedzení. Múdrosť, ktorú nenájdeme pri sledovaní správ a vo vyjadreniach každého, kto si myslí, že je múdry, ale sedením pri Pánových nohách a počúvaním jeho slov. Tam, pri Ježišovi, hľadaj odpovede na svoje otázky. Neboj sa priamo sa ho opýtať, ako máš vnímať, chápať a prežívať čas obmedzení.

Buď si istý, že Ježiš nenarieka nad tým, že nemôžeme byť na svätých omšiach. Veď on má toľko možností, ako nám prejaviť svoju lásku, blízkosť... Ale určite narieka, ak mu nedáme svoje srdce...

Komentáre