Nedeľné zamyslenie 15.11.2020



33. nedeľa v Cezročnom období: Odmenená vernosť (52)

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3b).

Dnešné čítania mi privádzajú na myseľ slovo vernosť.

Žena z Knihy prísloví verne vykonávala práce svojho stavu podľa vtedajších zvyklostí a kultúrnej oblasti. Odmenou za vytrvalosť v dobrom je chvála. Nielen „v bránach mesta“, ale najmä pred Bohom.

Aj Ježiš v evanjeliu hovorí o vernosti – vernosti v malom. Ak teda môžeme pokladať 5 talentov za maličkosť (jeden talent mohol mať až 36 kg zlata alebo striebra). A predsa je – z nášho pohľadu – toľké bohatstvo pre Ježiša „málom“ (Mt 25, 21). Ježiš si cení vernosť. Či niekto spravuje 5 € alebo tonu zlata, nie je dôležitá veľkosť spravovaného majetku, ale verné, poctivé nakladanie s ním. Odmenou za to je „ustanovím ťa nad mnohým“ (tamže).

Pritom mi prichádza na um celkom odlišná situácia, v ktorej sa ocitli traja správcovia Babylonskej provincie. Keď odmietli klaňať sa Nabuchodonozorovej modle, kráľ im kladie otázku: „...ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“ (Dan 3, 15). A traja muži odpovedali: „Na toto ti nemusíme odpovedať; totiž či nás náš Boh, ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ. Aj keby to neurobil, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame“ (Dan 3, 16 – 18). Vernosť, ktorú neohrozí ani nebezpečenstvo smrti. Dostali do správy dar viery a ten rozmnožovali svojím svedectvom pred kráľom. Odmenou im bola záchrana.

Aj my sme v našej situácii povolaní byť verní. Mnohí sa nemôžeme zúčastňovať na slávení Eucharistie, ale všetci – každý jeden – môžeme dennodenne prežívať sviatosť svojho krstu. Môžeme pokračovať v prežívaní sviatosti birmovania. Manželia môžu každý deň upevňovať prijatú sviatosť manželstva. Kňazi síce slávia Eucharistiu, ale zároveň môžu investovať aj do sviatosti posvätného stavu, ktorú prijali.

V týchto sviatostiach sme dostali celoživotné poklady, aby sme ich dobre spravovali, rozmnožili a keď príde Pán, ukázali mu ovocie našej vernej práce. Preto nie je čas nariekať, že nemáme sväté omše. Takýto nárek by znamenal zakopať svoju sviatosť krstu do zeme a čakať na „lepšie časy“. Naopak, je čas poctivo a verne pracovať na tom, aby poklady, ktoré v sebe máme, prinášali bohaté ovocie.

Raz sa postavíme pred Pána a možno sa nás opýta: „Ukáž mi, čo si urobil so svojím krstom.“ Tak rád by som mu ako odpoveď ukázal zástup ľudí, pre ktorých bol môj život svedectvom o Ježišovi. Dúfam, že odmenou mi bude blaženosť (Ž 128, 1).

„Milovaný Bože, som hriešnik. No dúfam vo večný život s tebou – pre tvoje milosrdenstvo.“

Komentáre