Nedeľné zamyslenie 31.01.2021
11. Pripútať sa k Pánovi (4. nedeľa v Cezročnom období)
Židia mali prísľub proroka, ktorý by sa skutkami rovnal Mojžišovi. My máme Ježiša, ktorý je naplnením tohto prísľubu – a to v miere oveľa väčšej, ako si kto v tamtej dobe asi vedel predstaviť. Ježiš má moc nad chorobami, nad nečistými duchmi, mení vodu na víno, rozmnožuje chleby... dáva sám seba za pokrm. Vstáva z mŕtvych a je Boh s nami. Vždy, v každej situácii. Je nám oporou, potechou, ale aj záchrancom, vládcom, ochrancom...
Niekedy sa mi stane, že sa ma súčasná situácia vo svete a v spoločnosti pokúša pohltiť a ovládnuť. Vždy mi v takom prípade pomôže zodvihnutie hlavy a upriamenie srdca i mysle na Ježiša. Je tu niekto väčší ako Mojžiš, ako Šalamún, ako Jonáš. Je tu Ježiš. Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Zachránil ma. Keď mi tieto pravdy znovu ovládnu myseľ i srdce, tak sa sám sebe čudujem, ako som mohol prepadnúť strachu, nepokoju či obavám. Ako veľmi platí, že namiesto uvažovania nad tým, čo a ako bude, je oveľa lepšie tráviť čas s Ježišom. Vôbec to neznamená, že teraz všetko nechám a budem len kľačať či sedieť v kresle a modliť sa. Nie. Ale znamená to, že nenechám, aby moju myseľ ovládol hnev, výčitky, nepokoj, nenávisť, zloba, ktorá z médií (a žiaľ, aj z niektorých ľudí) niekedy priam srší. Naopak, usilujem sa o to, čo píše Pavol: „Pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne“ (Kol 3, 16). Doslova. Potom aj uvažovanie s Ježišom nad tým, čo sa deje, dostáva rozmer večnosti! A pokoja, lebo on je Pán!
Ešte jednu vec chcem dnes spomenúť. Pavol v Prvom liste Korinťanom rozoberá otázku manželstva: „Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke, a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi“ (7, 32 – 34). Myslím si, že Pavol hľadel na manželstvá, ktoré boli v jeho dobe – ešte nebola nijaká tradícia kresťanských manželstiev, skôr prevládali pohanské či židovské formy a prejavy manželstva. Myslím si, že dnes už pre kresťanských manželov nemá byť problém celým srdcom sa páčiť Pánovi a zároveň s nerozdeleným srdcom tiež manželke či manželovi. Ak manželia spolu hľadajú Ježiša a a žijú s ním, tak sú „bez starostí“, lebo spolu „sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi“. Toto môže byť cesta pokoja aj dnes v našich rodinách – spolu, spoločným úsilím sa dennodenne pripútavať k Pánovi, ktorý je spojivom našich manželstiev i rodín.
Ježiš má moc. Tak mu dovoľme, aby ju uplatňoval. Aj v našich vzťahoch.