Nedeľné zamyslenie 09.05.2021

24. Chcem byť s tebou v nebi (Šiesta veľkonočná nedeľa)

Pri čítaní dnešných textov mi prichádza na um myšlienka: „Pozor na tvrdosť srdca!“ Prečo?

Predstavujem si Petra, ako sa dostal do situácie, pre pravoverného Žida (akým Peter bezpochyby bol) nepredstaviteľnej. Vošiel do domu pohana. A tam zistil, že v ňom, v jeho rodine a jeho priateľoch pôsobí Boží Duch, dokonca hovorili jazykmi a velebili Boha. Peter sa mohol zaťať: „Nie, týchto neslobodno pokrstiť, veď sú to pohania!“ Ale neurobil to. Nechal sa viesť tým istým Duchom, lebo zistil, že spása je určená všetkým, ktorí chcú byť spasení, bez ohľadu na minulosť, na národnosť, na rasu... Peter sa naučil, že v nebi bude aj s rímskym stotníkom Kornéliom a ďalšími pohanmi. Dúfam, že aj so mnou...

Ako sa u nás zlepšuje pandemická situácia, čoraz častejšie sa stretávam s názorom, že mnoho ľudí sa do kostola nevráti, že Cirkev ich stratí. A to je situácia, v ktorej si aj my musíme dať pozor na... tvrdosť srdca? Rezignovanosť? Mávnutie rukou? Lebo je isté a je to stopercentná Božia vôľa, že Boh nechce, aby sa stratili. Preto ani my nesmieme len s ľútosťou konštatovať, že sú preč, ale musíme (nemám toto slovo rád, ale tu lepšie nie je: musíme!) nasadiť všetky sily, aby sme týmto zdanlivo strateným nanovo ponúkli radostnú zvesť o vykúpení. A to takým spôsobom, ktorý im umožní nanovo sa zamilovať do Ježiša. Ak to – vedení tým istým Duchom – dokážeme, vrátia sa možno raz aj do kostola.

A aké sú sily, ktoré musíme nasadiť? Náš Milovaný nám o nich hovorí v evanjeliu: „Aby ste sa milovali navzájom... Ak budete zachovávať moje prikázania...“ (Jn 15, 17. 10). Potrebujeme celým srdcom milovať Ježiša – poslušnosťou jeho prikázaniam – a milovať nielen tých, ktorí v kostole teraz sú, ale najmä tých, ktorí už do kostola neprídu. V prvom rade sa za nich vytrvalo modliť – a to celkom konkrétne a menovite: za suseda, za svokru, za vnuka, za kolegu, za neter... A modliť sa nie o to, aby sa vrátili do kostola, ale aby znova spoznali a zamilovali si Ježiša. On ich už potom privedie ku sviatostiam.

Mnohí ľudia teraz odchádzajú, lebo možno nikdy Ježiša skutočne nepoznali, nikdy nezažili chvenie zamilovaného srdca. My sa im máme stať svedkami. Modlitba naše svedectvo predchádza aj ho nasleduje. Staň sa radostným svedkom Ježiša („Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“ – Jn 15, 11), ktorý trpel, zomrel a vstal z mŕtvych, aby sme mali nový život, život v hojnosti a večný.

Jedna motivácia lásky: Ak sa začneš za niekoho modliť, začni týmto: „Milovaný Otecko, s týmto človekom chcem byť spolu u teba doma, v nebi.“ Nacvičuj si túto túžbu napríklad na niekom blízkom, na človeku, s ktorým ťa kedysi „spájal veľmi nežný zväzok – v sprievode ste kráčali Božím domom“ (porov. Ž 55, 15). Splníš prikázanie lásky a zachrániš niekoho, s kým potom budeš celú večnosť oslavovať Božie milosrdenstvo.