Nedeľné zamyslenie 27.06.2021

31. Nádej na smrť (13. nedeľa v Cezročnom období)

„Smrť prišla na svet zo závisti diabla“ (Múd 2, 24). Hľa, to je odpoveď na základnú otázku ľudstva: „Odkiaľ je zlo vo svete?“

Boli sme stvorení pre neporušiteľnosť, na Boží obraz, hovorí Kniha múdrosti v dnešnom čítaní. No keď dedičný hriech spôsobil našu smrť, Boh ju použil ako liek: smrť nás zachraňuje od večného života v pokazenej prírode, v pokazenom tele, v pokazenej spoločnosti. Preto ma desia správy o génovom inžinierstve, ktoré hľadá cesty, ako oddialiť starnutie. Vážne niekto chce, aby sme žili 200, 300 či 500 rokov? Vážne sa mám tak dlho zmáhať so svojimi zlyhaniami, ktorých je oveľa viac ako úspechov?

Ježiš v dnešnom evanjeliu dokazuje, že je Vládca – má moc aj na smrťou. Aj nad chorobou, ako to vidíme v príbehu ženy trpiacej krvotokom. A predsa nikomu neponúka možnosť žiť stáročia. Lebo Ježiš vie, že pre nás je oveľa dôležitejšie prejsť do večného života, kde „už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude“ (Zjv 21, 4). 

Podobne môžeme vnímať aj slová žalmistu z 30. žalmu. Oslavuje Boha za vyslobodenie „z ríše zosnulých“, za to, že „nezostúpil do hrobu“. Tieto vyjadrenia môžeme vnímať z pohľadu večnosti – radovať sa, že Boh má pre nás „večné“ riešenie, vyjadrené slovami: „Môj nárek si obrátil na tanec“ (v. 12a).

Dnešnú nedeľu tak môžeme využiť ako prípravu na radostné očakávanie svojej smrti. Zdá sa ti toto slovné spojenie – radostné očakávanie smrti – neprirodzené? Začni sa na to dívať očami viery a zistíš, že nič krajšie, radostnejšie ťa nečaká – vrátiš sa domov k Otcovi. Čo lepšie sa ti môže stať? Raz budeme šťastní tancovať so svojím Bohom! To je ponuka, ktorá nesmierne prevyšuje možnosti akékoľvek génového inžinierstva...

Dúfam, že zomriem. Že potom budem tancovať.