Pôstna aktivita - Strom odpustenia
Pod obrazom Ježiša na stolíku je krabička, kde môžeme vkladať naše prísľuby, naše zriekania sa...
Na stom budeme priväzovať biele stužky ako symbol odpustenia. Na stužku môžeme dopísať iniciály komu opúšťame alebo napísať slovo odpúšťam, prepáč... Stužku môžeme priviazať aj nepopísanú.
Život je všetko, čo máme
Jeden mladík sedel v autobuse sám a uprene sa díval cez okno. Mal niečo vyše dvadsať rokov a peknú tvár s jemnými črtami.
Prisadla si k nemu jedna žena. Keď si vymenili pár viet o teplom jarnom počasí, mladík nečakane povedal: „Bol som dva roky vo väzení. Dnes ráno ma prepustili a vraciam sa domov.“
Slová sa z neho valili ako záplava, keď rozprával, ako rástol v chudobnej, ale čestnej rodine a ako jeho kriminálna činnosť spôsobila jeho najbližším hanbu a bolesť. Počas tých dvoch rokov o nich nemal nijakú správu. Vedel, že rodičia boli príliš chudobní na to, aby sa mohli vydať na cestu za ním do väzenia a že sa hanbili, pretože nevedia písať. A on, že im prestal písať, lebo nedostával odpoveď.
Tri týždne pred prepustením sa posledný raz zúfalo pokúsil nadviazať s otcom a matkou kontakt. Ľutoval, že ich sklamal a prosil o odpustenie.
Keď ho z väzenia prepustili, nastúpil do autobusu, ktorý ho mal zaviesť do jeho mesta a prechádzal popred záhradu domu, kde vyrástol a kde jeho rodičia stále bývali.
V liste napísal, že pochopil ich dôvody. Aby vec zjednodušil, požiadal ich, aby mu dali znamenie, ktoré by bolo vidieť z autobusu. Ak mu odpustili a chceli by ho znova prijať do domu, mali na starú jabloň v záhrade priviazať bielu stuhu. Keby tam to znamenie nebolo, ostal by v autobuse, opustil by mesto a navždy by odišiel z ich života.
Keď sa autobus približoval k jeho ulici, mladík bol stále nervóznejší, že sa až bál pozerať oknom, lebo si bol istý, že tam nijaká stuha nebude.
Keď si žena vypočula jeho príbeh, požiadala ho: „Vymeňme si miesta. Oknom sa budem pozerať ja.“
Autobus prešiel popri niekoľkých domoch a žena zrazu zbadala strom. Jemne sa dotkla mladíkovho pleca, zadržala slzy a zašepkala: „Pozri sa, pozri, na strome je plno stúh.“
Autor príbehu: Bruno Ferrero, ISBN 80-8074-009-7, 2004, vydavateľstvo DON BOSCO 2004