Silvestrovská štatistika 2020
"Budú vzývať moje meno," hovorí Boh v dnešnom prvom čítaní, "a ja ich požehnám." V mnohom z toho, čo nás tento rok postihlo, sa požehnanie hľadá ťažko. No napriek tomu verím, že Pán nám žehnať neprestal. Ani stratách, ktoré zažívame. Ba zrejme nám žehná aj cez ne. Niekedy je to jasné už na prvý pohľad, inokedy treba zmeniť uhol nazerania, a občas nám nezostane nič, len pevná dôvera, že Boh vie, čo robí. Aj keď mu nerozumieme. Pozývam vás k vďačnosti za požehnanie. Zvlášť za to, ktoré nám zostáva skryté.
Pán nás požehnal a do našej farnosti tomto roku pribudlo 53 detí. Vo viere bude medzi nami vyrastať ďalších 23 chlapcov a 30 dievčat. Najmladší z nich to stihol len tesne, malý Patrik krst prijal dnes večer, ale rád som kvôli nemu štatistiku prerobil.
Je skutočným, hoci stále menej doceneným požehnaním, že väčšina z nich prišla na svet do rodiny, ktorá je upevnená manželstvom otca a mamy.
Ako každý rok v poslednej dekáde, aj teraz je počet tých, ktorý prišli nižší, než počet tých, ktorí nás opustili. Do večného života sme odprevadili 26 žien a 30 mužov. Buďme vďační za tých štyridsiatich troch, ktorí odišli posilnení sviatosťami. A zvlášť prosme za tých trinástich, ktorí boli z rôznych dôvodov o tento dar ukrátení.
Dôvodom na radosť je aj 50 mladých mužov a žien, ktorí tento rok prijali sviatosť birmovania i ďalších 50, ktorí sa na birmovku začali pripravovať. A samozrejme 55 detí, ktoré v septembri prvýkrát prijali Krista v Eucharistii. Oni sú budúcnosťou farnosti a je na nás, aby sme im pomohli zužitkovať požehnanie, ktorým ich Boh vo sviatostiach obdaroval.
Príjmy našej farnosti klesli oproti minulému roku takmer o tretinu. No mali sme aj nižšie výdavky, vďaka čomu sme aj tento rok hospodárili s miernym prebytkom. Napriek tomu sa podarilo uskutočniť niektoré rekonštrukcie v kostole a okolo kostola. Okrem nich najviac prostriedkov vynakladáme na energie. Nové náklady si vyžiadala aj pandémia, okrem nákupu dezinfekčných prostriedkov a zariadení bola potrebná aj investícia do dočasnej spovednej miestnosti.
Najvýraznejšie klesol zvonček a zbierky pre farnosť. Je to spôsobené tromi faktormi: 1. Kvôli opatreniam dočasne klesol počet veriacich na bohoslužbách. 2. Z hygienických dôvodov sme pozastavili vyberanie do zvončeka počas svätej omše a k dispozícii sú len pokladničky. 3. Uvedomujeme si výrazné zaťaženie, ktoré pandémia niektorým rodinám priniesla. Preto sme nateraz pozastavili aj farské prvonedeľné zbierky.
Pozitívnym znamením je naopak štedrosť a solidarita mnohých z vás. Zdá sa, že na potreby farnosti prispieva momentálne oveľa menej veriacich, no tí prispievajú oveľa viac. Aj vďaka tomu sme mohli byť štedrí aj ako farnosť a okrem povinných zbierok podporiť napríklad aj diecézne centrum Rodinkovo, ktorého ponuky využívajú aj rodiny z našej farnosti.
Našim skutočným bohatstvom však nie je majetok, ale ľudia, ktorí ochotne zdieľajú svoju vieru a žijú víziu farnosti ako spoločenstva, ktoré slávi, ohlasuje a slúži.
Ďakujem za možnosť spoločne sláviť. Celé týždne sme mohli byť pri svätej omši len šiesti, dvadsiati či päťdesiati. Čakajú nás ďalšie mesiace a možno roky obmedzení, ktoré sa budú týkať aj bohoslužieb. Musíme sa naučiť z obmedzených možností "vyťažiť" čo najviac. Buďme vďační za to, čo máme; nestrácajme čas vyplakávaním nad všetkým, čo strácame, alebo nezmyselným vzdorom, ktorý veci len zhoršuje; hľadajme spôsoby, ako sláviť svoju vieru aj v týchto zmenených podmienkach. A na konci zistíme, že Pán naše úsilie požehnal a rozhojnil.
Ďakujem za možnosť ohlasovať vieru. Niektorí z nás žijú s pocitom, že sa tu siaha na náboženskú slobodu. Ale naša sloboda ohlasovať vieru nie je nijako obmedzená. Skôr naopak. Jedným z dôsledkov každej krízy je, že ľudia si uvedomia svoje hranice i potrebu toho, ktorý je bezhraničný. Čím dlhšie tu bude pandémia, tým viac ľudí bude potrebovať Krista. Zvlášť tých, ktorí nesedia v kostole a ku ktorým sa teda naše kostolné ohlasovanie nedostane. Ľudia trpia, lebo potrebujú, ale nemajú Boha. Toho, ktorého im môžu a majú zvestovať kresťania. Buďme vďační za dar slobody ohlasovať vieru, nestrácajme čas fňukaním za svojím vlastným pohodlím, staňme sa konečne tými, kým máme byť už dávno: Kristovými svedkami.
Ďakujem za nové príležitosti k službe. Veľmi ma povzbudzuje, s akou ochotou slúžite svojim blízkym. Keď telefonujem s niektorými, čo sa ocitli v karanténe a pýtam sa ako pomôcť, väčšinou hovoria že netreba, že majú anjelov (tak mi to povedali v jednej rodine), ktorí sa starajú, aby im nič nechýbalo. Byť slúžiacimi anjelmi tým druhým a nie len čo sa týka nákupov, to je myslím naša cesta na najbližšie mesiace.
Stojíme pred výzvou byť aj v zmenenej dobe farnosťou - ľuďmi, ktorí slávia, svedčia a slúžia. Verím, že máme všetko, čo k tomu potrebujeme, pretože Boh nás do posiela do nového roku s požehnaním.
_________________