Nedeľné zamyslenie 04.10.2020

27. nedeľa v Cezročnom období: Pánova vinica (46)

Som Božou vinicou. Vysadenou pri krste a zveľaďovanou sviatosťami, modlitbou, Písmom, službou, svedectvom. Začlenenou do veľkej Pánovej vinice, ktorou je celý Boží ľud – s ním tvorím a budujem spoločenstvo v malom i vo veľkom. Mojou úlohou vo vinici je prinášať dobré ovocie, mnohonásobnú úrodu a nedovoliť, aby som darovanú, zverenú vinicu podriadil inému pánovi. 
Aký jednoduchý môže byť život kresťana, keď toto žije! Jasné smerovanie, jasný pán. Teda Pán. 
Čo rodí moja vinica? Sladké hrozno radosti, pokoja, trpezlivosti, láskavosti, zhovievavosti...? Či plánky a tŕnie, bodľač? Stačí sa pozrieť na tváre ľudí okolo seba, tie mnoho prezradia. 
Milovaný Otče, ďakujem ti za tvoju vinicu, o ktorú sa vo mne staráš. Dávaš mi všetko, čo potrebujem pre život, a k tomu nábožnosť (pozri 2 Pt 1, 3). Dokonca mi dovoľuješ a chceš, aby som sa aktívne o tvoju vinicu vo mne staral. Viem, nerobím nič veľké. Len každé ráno dvíham srdce k tebe a hľadám tvoju tvár. Potom konám zverené dielo. Večer ti zas ďakujem, že som mohol kráčať po tvojich cestách. Neraz mi cez deň pripomínaš, že si so mnou, a chceš počuť moje vyznanie lásky: „Milujem ťa!“ Vždy ma zaskočí, keď mi na to odpovieš: „Aj ja ťa milujem. Ani nevieš, ako.“ Teším sa, že raz mi odhalíš celú veľkosť svojej lásky... 
Keď sa stane, že sa stratím, zablúdim, odbočím, jemne ma priťahuješ späť a vedieš k pokániu. Aký si starostlivý a láskavý, Otecko! Nenechávaš vo mne rásť hriech a zlo. Naopak, ty sám spôsobuješ, že čoraz väčšmi myslím „na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné“ (Flp 4, 8). 
Som tvojou vinicou. Kiež by si mal vo mne vždy zaľúbenie. Kiež by si nikdy nezbúral ohradu, ktorou ma chrániš. Kiež by som nikdy nedal tvoju vinicu inému pánovi. Lebo len ty si môj Pán!

Komentáre